Vláda by mala bezodkladne predstaviť opatrenia na podporu hospodárskeho rastu, inak nebudú rásť ani platy. V utorok na to upozornila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá zastupuje firmy zamestnávajúce vyše 380.000 ľudí. Budúci štátny rozpočet by sa mal podľa zamestnávateľov odvíjať až od prijatých legislatívnych zmien a výpadky vo verejných financiách by mal štát vykrývať úsporami vo vlastných výdavkoch.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v reakcii uviedlo, že o ďalšom postupe sa bude rozhodovať v septembri, je však pripravené aj naďalej viesť s podnikateľským sektorom dialóg. „Firmy sú v kŕči, boja sa brať úvery a investovať. Spôsobila to neistota vyvolaná konsolidáciou verejných financií, zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia a nepriaznivým vývojom tržieb. Firmy na Slovensku sú dlhodobo zaťažované vysokými cenami energií, pre ktoré často nedokážu na zahraničných trhoch konkurovať,“ uviedol prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Zamestnávatelia navrhujú zmeny v daniach aj byrokracii
Na zvrátenie tohto stavu RÚZ navrhuje opätovné zavedenie rovnej dane pre firmy aj fyzické osoby, zrušenie transakčnej dane a zjednodušenie systému DPH zrušením troch rôznych úrovní. Zároveň požadujú výraznú debyrokratizáciu, uvoľnenie prísnej pracovnej legislatívy a hľadanie úspor priamo vo výdavkoch štátu namiesto ďalšieho zaťažovania podnikov. Na opatreniach sú pripravení so štátom spolupracovať.
Zástupcovia RÚZ pripomenuli, že spolu s inými zamestnávateľskými organizáciami už poskytli Ministerstvu hospodárstva (MH) 200 opatrení, ktoré ostatné rezorty poškrtali. „Výsledok je 11 opatrení, ktoré prinesú drobný pozitívny efekt pre podnikateľské prostredie, ale nenazývajme ich prorastové opatrenia, je to malý antibyrokratický balíček,“ zhodnotil viceprezident RÚZ Jozef Špirko.
Ministerstvo chce o ďalších krokoch rozhodovať v septembri
MH spresnilo, že vládou schválený materiál obsahuje 49 opatrení – šesť je už v legislatívnom procese alebo prerokovávaných v NR SR, 11 je súčasťou návrhu zákona a ďalších 32 opatrení je obsahom schváleného uznesenia vlády SR. „O ďalšom postupe sa tak bude rozhodovať v septembri v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu na rok 2027 a možnostiach verejných financií,“ dodal rezort s tým, že pri príprave rozpočtu budú predmetom rokovaní aj opatrenia s výraznejším fiškálnym dosahom.
Pripomenulo tiež, že výsledkom širokej spolupráce so zamestnávateľskými zväzmi, sociálnymi partnermi, odbornými organizáciami, akademickou obcou aj podnikateľským sektorom bolo 90 návrhov opatrení rozdelených do piatich kľúčových oblastí. Rezort hospodárstva následne obdržal od zamestnávateľských zväzov, asociácií a ďalších partnerov stovky ďalších konkrétnych podnetov a návrhov, ktoré boli ďalej odborne prerokovávané v rezortoch, do ktorých kompetencie jednotlivé opatrenia patria. Úlohu vypracovať stabilizačný rámec, ktorou bolo MH poverené spolu s Ministerstvom financií SR a Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, rezort považuje za splnenú „riadne a včas“.
Vláda priznala problém s ekonomickým rastom
Slovenská ekonomika sa podľa vlády dostáva do problémov. Kabinet v novom materiáli priznáva, že rast HDP sa v roku 2025 prepadol pod 1 % a situácia sa nemusí zlepšiť ani budúci rok. V dokumente sa spomína drahá energia, napätie vo svete, obchodné konflikty aj vplyvy konsolidácie.
Práve preto vláda pripravila veľký balík opatrení, ktorým chce pomôcť podnikateľom a zároveň nakopnúť ekonomiku. V hre sú lacnejšie energie pre priemysel, menej byrokracie, jednoduchšie zamestnávanie cudzincov, ale aj možnosť založiť si s. r. o. už v 16 rokoch. Jednou z hlavných tém dokumentu sú ceny energií. Vláda otvorene píše, že vysoké ceny elektriny vytvárajú tlak na slovenský priemysel a znižujú jeho konkurencieschopnosť.
„Cieľom vlády je vytvoriť podmienky na udržanie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu v prostredí rastúcich energetických nákladov,“ uvádza materiál.Štát preto plánuje preveriť viacero možností, ako firmám pomôcť. Hovoriť sa má o úprave regulovaných poplatkov či znížení niektorých taríf.
Kabinet chce zároveň analyzovať, či by časť elektriny zo štátnych zdrojov nemohla smerovať priamo k priemyselným podnikom za stabilnejších podmienok. Inšpiráciu našiel vo Francúzsku, kde podobný model funguje pri jadrovej energii. Rieši sa aj podpora dlhodobých kontraktov medzi výrobcami elektriny a firmami. Cieľ je jednoduchý, firmy by si vedeli zafixovať ceny energií na dlhšie obdobie a nečelili by tak prudkým výkyvom cien. Vláda zároveň pripúšťa, že viaceré opatrenia budú závisieť od štátneho rozpočtu na rok 2027.
Nahlásiť chybu v článku