Sociálna poisťovňa začala rozosielať miliónom Slovákov dôchodkové prognózy, ktoré mali ľuďom ukázať odhad ich budúcej penzie. Namiesto väčšej istoty však projekt vyvolal ostrú kritiku, vlnu pochybností aj množstvo otázok. Sociálne siete zaplavili prípady extrémne nízkych, ale aj podľa mnohých nereálne vysokých dôchodkov.
Najväčšiu pozornosť vyvolal prípad 19-ročnej študentky, ktorej podľa prognózy vyšiel dôchodok vo výške 6 eur. Na problém upozornil predseda SaS Branislav Gröhling, ktorý celý projekt označil za „čisté fiasko“.
„Študentom chodia prognózy, že budú mať dôchodky pár eur, pracujúcim zabudla Sociálna poisťovňa zarátať odpracované roky, niektorým ľuďom tesne pred dôchodkom dokonca prišlo, že budú mať dôchodok 200 eur,“ napísal Gröhling.
Podľa neho ide o ďalšie zlyhanie vlády a Sociálnej poisťovne. Kritizoval aj to, že projekt mal byť podľa ministra práce Erika Tomáša jedným z najväčších projektov v histórii poisťovne. „Minister Tomáš tento projekt označil za najväčší v histórii Sociálnej poisťovne, no dopadlo to ako všetko, čoho sa chytí táto vláda. Čistou blamážou a strašením ľudí,“ uviedol líder SaS.
Gröhling hovorí aj o druhom pilieri
Predseda SaS zároveň naznačil, že za rozosielaním prognóz môže byť aj snaha oslabiť dôveru ľudí v druhý pilier. „Mnohým starším ľuďom ukazuje Sociálna poisťovňa nepriaznivý výpočet dôchodku z druhého piliera. Vôbec by som sa nedivil, ak by tieto listy boli len trikom Erika Tomáša, ako donútiť ľudí, aby sa druhého piliera vzdali. Je v ňom totiž 20 miliárd eur,“ napísal Gröhling.
Zároveň upozornil na stav verejných financií a financovanie dôchodkového systému. „Dnes pracujúci ľudia z odvodov nepokrývajú ani len 11 dôchodkov v aktuálnej výške. Vaša vláda navyše rozdáva trinásty dôchodok, výsledkom čoho sa zvyšuje dlh, vláda musí zvyšovať dane a ľudia majú horšiu kvalitu života,“ dodal.
Niekomu prišlo 6 eur, inému viac ako 3 000 eur
Diskusiu rozprúdili aj opačné extrémy. Profil Financopedia upozornil na prognózu dôchodku vo výške 3 405 eur pri čistom príjme približne 1 700 eur mesačne. Autor príspevku označil takýto výpočet za nebezpečný a tvrdí, že môže vytvárať falošný pocit finančnej istoty.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Toto je extrémne nebezpečné a hazard so životmi ľudí. Poslať 3,5 milióna Slovákom list, v ktorom im Sociálna poisťovňa predpovedá dôchodok, ktorý ani v tom najlepšom sne nedokáže splniť?“ uvádza profil na Instagrame.
V príspevku zároveň zaznelo, že ľudia môžu po podobných prognózach nadobudnúť pocit, že si nemusia dodatočne sporiť ani investovať na dôchodok. Autor pripomenul aj to, že podľa dostupných údajov dnes na Slovensku poberá dôchodok vyšší ako 2 500 eur len 76 dôchodcov.
Ľudia zverejňujú vlastné prognózy
Pod príspevkami o dôchodkových prognózach sa objavili stovky komentárov. Niektorí ľudia sa delili o sumy, ktoré im Sociálna poisťovňa vypočítala, ďalší upozorňovali na chýbajúce údaje.
Jedna diskutujúca napísala, že po 13 rokoch práce jej systém ukázal len oznam „nie je k dispozícii“. Ďalšia žena tvrdí, že jej v evidencii chýba až 12 rokov poistenia. Objavili sa však aj ironické reakcie na veľmi nízke prognózy. Jeden komentujúci napísal: „Je to o 6 eur viac, ako by som čakal.“
Ďalší sa pýtal, či bude suma 6 eur vyplácaná mesačne alebo jednorazovo. Ľudia zároveň upozorňovali aj na extrémne vysoké odhady. Jedna žena opísala, že jej kolegyni, ktorá ešte nič neodpracovala, prišla taká vysoká prognóza, že by podľa nej mohla „ísť rovno do dôchodku a odcestovať na Seychely“.
Viacerí diskutujúci sa pozastavovali nad tým, že štát podľa nich nevie presne evidovať odpracované roky, no zároveň posiela prognózy na desaťročia dopredu. „Vedia prognózovať dôchodok o 30 rokov, ale nevedia povedať, aká bude výška dôchodku o dva či tri roky,“ napísal jeden z komentujúcich.
Ľudia upozorňovali aj na rozdiely medzi údajmi Sociálnej poisťovne a informáciami z dôchodkových správcovských spoločností. „Tie prognózy máme dostupné aj na portáli DSS a sú odlišné,“ uviedol ďalší diskutujúci. Niektoré komentáre sa týkali aj financovania systému. „Tak potom načo platíme také odvody?“ pýtal sa ďalší komentujúci.
Ďalší tvrdil, že občania by mali mať pocit, že platenie odvodov sa im oplatí, no podľa neho tomu realita nezodpovedá. Objavili sa aj reakcie, podľa ktorých je problémom samotný priebežný dôchodkový systém. „V prvom pilieri sú tie peniaze dávno premrhané vládou,“ tvrdil jeden z diskutujúcich. Iný komentujúci pripomenul, že peniaze v druhom pilieri sú dedičné, čo podľa neho predstavuje zásadný rozdiel oproti štátnemu systému.
Opozícia hovorí o „štátnom generátore paniky“
Ostrú kritiku adresovalo projektu aj opozičné Progresívne Slovensko. Predseda hnutia Michal Šimečka vyhlásil, že služba, ktorá mala byť prospešná, sa zmenila na „štátny generátor paniky“.
„Zablokovali pošty na celom Slovensku, a pritom posielajú list, ktorý má hodnotu ako pokazený horoskop. Človek celý život tvrdo pracuje, platí odvody, a zrazu mu príde list zo Sociálnej poisťovne, že odpracoval len pár rokov a čaká ho dôchodok, z ktorého sa nedá žiť,“ uviedol Šimečka.
Podľa PS mohli náklady na projekt dosiahnuť približne 2 až 3 milióny eur. Opozícia zároveň upozornila aj na ďalšie zvláštne prípady. Poslankyňa Simona Petrík tvrdí, že Sociálna poisťovňa zaslala prognózu dokonca človeku, ktorý je už niekoľko rokov po smrti.
V iných prípadoch mali starším ženám nesprávne započítať počet detí alebo vypočítať nereálne vysoké dôchodky. PS zároveň avizovalo, že chce iniciovať poslanecký prieskum a zistiť, kto prognózy kontroloval a ako celý systém fungoval.
Sociálna poisťovňa kritiku odmieta
Sociálna poisťovňa sa voči kritike ohradila a označila ju za neprimeranú. Nesúhlasí s vyjadreniami opozičného PS a takúto formu komunikácie označila za „veľmi nešťastnú a nezodpovednú“. Inštitúcia zároveň vyzvala PS, aby predložili konkrétne podnety a Sociálna poisťovňa ich podľa svojich slov preverí a vyjadrí sa k nim.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Tariška uviedol, že poisťovňa aktuálne eviduje približne 170 podnetov, pri ktorých boli identifikované skutočné nezrovnalosti na individuálnej úrovni.
„Ide o 0,00006 percenta zo všetkých doteraz distribuovaných prognóz. Preto si nemyslím, že je namieste označovať zamestnancov za babrákov. Práve naopak, zaslúžia si uznanie a poďakovanie za nasadenie, ktoré pri dôchodkovej prognóze odvádzajú nad rámec svojej bežnej agendy,“ uviedol Tariška.
Poisťovňa zároveň vysvetlila, že prognózy vychádzajú z údajov evidovaných k 15. februáru tohto roka a ide len o orientačný odhad. Ak niektoré obdobia poistenia chýbajú, podľa inštitúcie to automaticky neznamená, že o ne poistenci prídu. Najčastejšie má ísť o prípady, keď zamestnávatelia nesplnili svoje povinnosti alebo údaje dodali oneskorene.
„Jedným z účelov dôchodkovej prognózy je informovať klientov o tom, ktoré obdobia dôchodkového poistenia o nich Sociálna poisťovňa eviduje, ale aj o tých, ktoré neeviduje – a ktoré môžu chýbať z rôznych dôvodov. Najčastejšie ide o prípady, kedy si zamestnávatelia nesplnili svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni alebo si ich splnili oneskorene,“ priblížila poisťovňa.
Doplnila, že zároveň v tomto období zamestnávatelia zasielajú poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia z aktuálnych poistných vzťahov. „Aj tieto údaje sa premietnu okamžite do Elektronického účtu poistenca a následne budú spracované a zobrazia sa klientom v nasledovných dôchodkových prognózach,“ vysvetlila Sociálna poisťovňa.
Sociálna poisťovňa zároveň pripomenula, že jedným z cieľov prognóz je práve upozorniť ľudí na chýbajúce údaje ešte počas aktívneho pracovného života, aby si ich mohli včas skontrolovať a doplniť. Dodala, že prognóza je orientačný odhad.
Nahlásiť chybu v článku