Minimálne výživné by sa malo zvýšiť z aktuálnej výšky 30 % na 100 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Navrhli to poslanci za Hlas-SD v novele zákona o rodine, ktorú Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania.
Dôvodom zmeny je, že súčasná hranica minimálneho výživného na úrovni 30 % zo životného minima už dlhodobo nereflektuje reálne náklady spojené so zabezpečením základných potrieb dieťaťa. Novelu zákona o rodine s navrhovanou účinnosťou 1. júla 2026 predložili poslankyne Paula Puškárová, Ľubica Laššáková, Alena Nováková, Zdenka Mačicová a poslanec Jozef Cech (všetci Hlas-SD).
Cieľom je vyššia ochrana detí
Návrh má posilniť ekonomickú ochranu maloletých detí, zvýšiť zodpovednosť rodičov za výživu detí a reflektuje aj na to, že rodičia majú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie životnej úrovne potrebnej pre vývin dieťaťa.
„Snažíme sa touto úpravou docieliť zvýšenie náhradného výživného z 30 % životného minima na 100 % životného minima dieťaťa – z necelých 40 eur na 130 eur mesačne,“ uviedla pri odôvodnení návrhu Puškárová. Cieľom úpravy je tiež posilniť uplatňovanie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a zabezpečiť, aby výživné predstavovalo reálny príspevok rodiča na jeho výživu a potreby.
„Zároveň ide o jasný signál, že primárnu zodpovednosť za materiálne zabezpečenie dieťaťa nesú rodičia, pričom výživné nemá mať len symbolický charakter,“ uviedli predkladatelia. Navrhovaná úprava podľa nich prispieva k spravodlivejšiemu nastaveniu vyživovacej povinnosti a k lepšej ochrane ekonomických záujmov detí.
Opozícia upozorňuje na problém s vyplácaním
Poslankyňa Veronika Šrobová (PS) upozornila, že ak sa dieťa k peniazom z výživného nedostane, nie je to pomoc. „Realita je taká, že štát nevie zabezpečiť ani to, aby sa už priznané výživné dostalo k tým, ktorí naň majú nárok. A to sú deti,“ uviedla. Ako podotkla, až 60 % oprávnených osôb inštitút náhradného výživného vôbec nevyužíva.
„Nie je problém, že by matky nevedeli zabojovať o peniaze, ktoré patria im aj ich deťom,“ povedala Šrobová. Problém je podľa nej v tom, že štát ich v tom necháva samé. „Popri všetkom má matka ešte behať po úradoch, zháňať papiere od exekútora, polície, potvrdenie do školy a triasť sa, či bude mať nárok na peniaze, alebo či nebude musieť vracať tie, ktoré nakoniec dostala,“ dodala.
Nahlásiť chybu v článku