Pokúsila som sa o niečo, čo nezvládne žiaden Slovák: Skúsila som sa mesiac nesťažovať

Všimli ste si, ako často začíname bežné konverzácie tým, že sa na niečo posťažujeme? Rozhodla som sa, že sa to pokúsim zmeniť. Stanovila som si výzvu, v rámci ktorej som sa pokúšala počas jedného mesiaca sťažovať čo najmenej. Ako to šlo?

Ako často začíname rozhovor kritikou?

Predstavte si, že nastúpite do električky. Hoci sa to nepatrí, započúvate sa do rozhovorov okolo seba? Aké percento z nich sa nesie v pozitívnom duchu? A aké percento začína povzdychnutím a následnou lavínou väčších či menších sťažností?

Zachytila som aj rozhovor, v ktorom obe strany skonštatovali, že sa nevideli roky. No na otázku, ako sa máš, zaznela odpoveď: „Ale vieš, bolí ma koleno, manžel ma nepočúva, no ako sa môžem mať. Tak ja už vystupujem, ahoj.“

Priznávam, že tiež neraz začínam diskusiu kritikou. Ešte len premýšľam nad tým, komu čo chcem povedať a už v duchu frflem, že mi nevyhovuje počasie či susedia niečo prerábajú a robia hluk. Navyše som sa opäť z nákupu potravín vrátila prekvapená, že finálne číslo na účtenke bolo vyššie, ako som čakala.

Zvyk je železná košeľa

Jednoducho, dôvod na to, aby som si pofrflala a posťažovala sa, sa našiel vždy. Akosi prirodzene, bez toho, aby som sa musela snažiť alebo hľadať. Prečo nám však rovnako prirodzene nejde aj chválenie či hľadanie toho dobrého? Rozhodla som sa, že na mesiac skúsim svoje návyky zmeniť a sťažovaniu sa budem vyhýbať, ako sa len bude dať.