Jelenia zver v lese necháva tajomné signály, ktoré žiaria. 109 stôp ukázalo skrytý svet

Objav vedcov naznačuje, že ich komunikácia nemusí byť iba pachová, ale aj vizuálna. Pre ľudské oko však zostáva neviditeľná. Tím vedcov z University of Georgia skúmal správanie samcov Odocoileus virginianus (vo voľnom slovenskom preklade jeleník alebo pasrnec virgínsky či bielochvostý) počas jesennej ruje.

V období jesene si samce intenzívne značkujú teritórium – trú parožie o kmene stromov aj o pôdu, zhadzujú zvyšky kože z rastúcich parohov a zanechávajú pachové stopy prostredníctvom žliaz, moču či trusu. Tieto značky sa v angličtine označujú ako tzv. rubs (odreniny na stromoch) a scrapes (vyškrabané miesta na zemi).

Ako píše Science Alert, doteraz sa predpokladalo, že slúžia predovšetkým na pachovú komunikáciu. Nové zistenia však naznačujú, že pach nemusí byť jediným jazykom, ktorým komunikujú.

Komunikujú pomocou svetla?

Vedci strávili v roku 2024 približne dva mesiace v lesnom výskumnom areáli Whitehall s rozlohou 337 hektárov. Preskúmali celkovo 109 značiek na stromoch a 37 vyškrabaných miest na zemi.

K jednotlivým lokalitám sa vracali po zotmení s UV baterkami s vlnovou dĺžkou 365 a 395 nanometrov. Výber týchto vlnových dĺžok nebol náhodný. Ide o spektrum, ktoré sa prirodzene vyskytuje najmä za súmraku a svitania – v čase, keď je zver najaktívnejšia.

Zistili, že označené miesta mali pri oboch vlnových dĺžkach vyššie hodnoty žiarenia než okolité prostredie. „Vzniknutá fotoluminiscencia by bola pre ne viditeľná na základe ich už opísaných vizuálnych schopností,“ uviedol tím v štúdii publikovanej v časopise Ecology and Evolution.

Predchádzajúce výskumy totiž už ukázali, že zrak zveri je týmto vlnovým dĺžkam prispôsobený. Ak teda značky pod UV svetlom výraznejšie „žiarili“, je pravdepodobné, že ich dokážu registrovať aj samotné zvieratá.

Ak sa tieto závery potvrdia, išlo by podľa Science Alert o prvý zdokumentovaný prípad, keď by cicavec mohol vo svojom prirodzenom prostredí využívať fotoluminiscenciu ako súčasť komunikácie.

Čo je zdrojom žiary?