Európa má za sebou veľmi ťažké obdobie. Kým vojna na Ukrajine ju vyčerpáva už štvrtým rokom a vyhrážky zo strany Ruska sú takmer na dennom poriadku, vynára sa ďalší problém – Donald Trump. Jeho vláda sa nesie v znamení chaosu a ostrých vyhlásení o tom, že krajiny EÚ sú takmer v rozklade. Situáciu v USA, a to, v akom mentálnom nastavení žije americký prezident, nám ozrejmil expert na americkú domácu aj zahraničnú politiku.
Branislav Ondrášik, publicista, ktorý sa venuje americkej zahraničnej a domácej politike už viac ako 25 rokov, nám priblížil fungovanie amerického prezidenta. Pýtali sme sa na aktuálne témy, ako aj na budúcnosť vzťahov medzi Spojenými štátmi a Európou.
Ako sa má v týchto dňoch Donald Trump, nabral sebavedomie?
Donald Trump sa má vždy a zásadne dobre, keďže vo svete Donalda Trumpa nejde ani o svet, dokonca ani o Ameriku, ale primárne a zásadne iba oňho samého. Z tohto hľadiska celý svet hovorí stále iba o ňom, spojenci sa ho boja a zároveň mu pri každej príležitosti pochlebujú.
Od rána do večera ho adorujú vyvolené trumpistické médiá a republikánsky Kongres, ktorý má pod kontrolou. Jeho ministri vždy robia nadprácu, aby sa mu zapáčili – to je ich hlavná a niekedy aj jediná úloha. A z toho všetkého pramení aj jeho neochvejné sebavedomie, lebo ho nikto v jeho krokoch nespochybňuje. Ani vo vlastnej strane, ani medzi európskymi spojencami, ktorých reakcie sú, mierne povedané, iba vlažné.
Opozícia v Spojených štátoch sa stále ešte hľadá – aj keď má svetlé momenty ako nedávne volebné víťazstvá. To však Trumpa nateraz nevyrušuje, vždy má v talóne priehršť vecí, ktorými odpúta pozornosť. Čiže vo svete „veľmi stabilného génia“, ako sa pred pár rokmi nazval, je určite všetko tak, ako má byť a ako si to predstavuje.
Bohužiaľ, pre svet. K úplnému a dokonalému ukojeniu jeho sebavedomia do prasknutia mu už asi chýba Nobelova cena mieru, po ktorej tak veľmi túži.
Čo sa deje v USA a vo Venezuele? Zdôvodnenie o “narkoterorizme” v podstate ihneď po zásahu vystriedala téma ropy. Trump a jeho administratíva oznámili, že USA môžu spravovať Venezuelu, kým sa nezabezpečí „spravodlivý prechod“ – ako realisticky vnímate túto možnosť? Následne prezident v podstate aj tak uznal lídrov, ktorí podporujú Madurov režim.
Pre nikoho, kto sleduje prezidentúru Donalda Trumpa, ako komunikuje, rozhoduje a koná, nebol asi útok na Venezuelu prekvapením. Nejaká forma intervencie sa čakala už mesiace. To, že hlavným plánom bolo zajať Madura a nateraz sa zdá, nemať ani náznak plánu transformácie Venezuely na demokratickú krajinu, asi trochu prekvapivé je. Ale nie šokujúce, v prípade Donalda Trumpa už asi neexistuje nič, čím by naozaj mohol šokovať.
Je to prezident, ktorý v roku 2016 počas kampane vyhlásil: „Mohol by som stáť uprostred Piatej Avenue a zastreliť niekoho, a aj tak by som nestratil žiadnych voličov.“ To, že za touto rýchlou vojnou je nerastné bohatstvo, tiež nie je prekvapením. Donald Trump je posadnutý nerastnými surovinami iných krajín. Celý svet, a hlavne ten svoj, vníma absolútne transakčne, spojenci v ňom nemajú miesto.
Ukázal to tlakom na Ukrajinu ohľadom nerastného bohatstva, ukazuje to tlakom ohľadom Grónska – tiež bohaté ložisko ropy a rôznych minerálov. Pred dekapitovaním venezuelského maduristického režimu už nejaké tankery Američania zajali a už vtedy sa nechal počuť, že venezuelská ropa je jeho. A v deň zásahu to už aj počas jeho vyhlásení bolo takmer výlučne o rope, nejaký narkoterorizmus bola iba téma na vystupňovanie tohto divadla.
To, že ide primárne o ropu, hovorí americká vláda sama. Čo sa týka paktovania s dekapitovaným maduristickým režimom, to je iba potvrdenie, že nerastné bohatstvo je jeho primárnym záujmom. Paradoxne, maduristický režim s takýmto niečím asi nemusí mať problém: technológie má zastaralé a pre sankcie bolo náročné ropu predávať. Ešte sa ale musí vyrovnať s tým, ako tieto týždne a mesiace populáciu pripraví na fakt, že jeho hlava sa asi z väzenia v New Yorku tak rýchlo nevráti.
Ale hovoríme o Donaldovi Trumpovi, čiže Delcy Rodríguez ho môže omrzieť v okamihu alebo aj o Madurovi sa nejako môže dohodnúť v okamihu. Stačí, ak sa mu na stôl položí niečo, čo si vyhodnotí ako atraktívnu ponuku. Možností je dosť. A v hlave Donalda Trumpa to môže byť pomerne dynamické a rýchlo meniace sa.
Čo vravíte na odôvodnenie celej operácie? Znamená po novom “America First”, že môžu zajať prezidenta iného štátu, ak je to v ich záujme?
Evidentne to presne toto znamená, medzinárodné právo nie je niečo, čím by sa trápili. A hocijaký líder, ktorý sa mu znepáči, sa asi musí mať na pozore. Trumpova Amerika kreuje svet, kde neplatia pravidlá – svet, kde si silnejší môže zobrať, čo chce, a kedy chce. Tu by sa dali nájsť mnohé paralely medzi správaním Trumpa a tým, čo robí vo svojom okolí Rusko. Minimálne podľa toho princípu: moje okolie nejakým spôsobom patrí mne.
Je to svet, ktorý je pre Európu zloženú z desiatok krajín, absolútnou pohromou. Princíp pravicových síl „krajina na prvom mieste“, je zásadne výhodný iba pre veľmoci. Hovorí tým spojencom, že nie sme rovnocennými partnermi. Prinajlepšom sme v nejakom závese, či v ňom bude vánok alebo rovno hurikán, sa ukáže podľa toho, ako mu vyhoviete, prípadne mu budete tlieskať.
Nahlásiť chybu v článku