Už čoskoro nastane zimný slnovrat, noc bude extrémne dlhá: Najkratší deň tohto roku nastane o niečo skôr

Astronomická zima sa tento rok začne na severnej pologuli 21. decembra o 10.20 h stredoeurópskeho času (SEČ), teda o 9.20 h univerzálneho času (UTC). V tomto okamihu nastane zimný slnovrat. Severná pologuľa je v tomto bode svojej obežnej dráhy najviac odklonená od Slnka. TASR o tom informuje s odvolaním sa na stránku timeanddate.com.

V roku 2023 nastal zimný slnovrat 22. decembra o 4.27 h SEČ – tohtoročný skorší termín spôsobuje fakt, že rok 2024 bol priestupný, teda február mal o jeden deň viac.

Sobota 21. decembra bude najkratším dňom v roku. V Bratislave bude trvať 8 hodín, 20 minút a 55 sekúnd. Slnko vyjde o 7.39 h SEČ a zapadne o 16.00 h SEČ. Už 22. december bude o 3 sekundy dlhší, 1. januára 2025 bude slnečného svitu dokonca o 57 sekúnd viac. Vystihuje to známe príslovie: „Na Nový rok o kurací krok“.

Dni sa predlžujú asymetricky. Najskoršie západy slnka nastali od 7. do 14. decembra, a to o 15.57 h SEČ (údaj pre Bratislavu), pričom odvtedy slnko zapadá každý deň o čosi neskôr. Napríklad 1. januára zapadne v hlavnom meste o 16.08 h. Oproti tomu najneskoršie východy slnka o 7.42 SEČ nastanú 31. decembra a na Nový rok. Až potom začne pribúdať slnečný svit aj ráno.

Dĺžky dňa sú vo svete rôzne

V miestach bližšie k pólom sú počas roka väčšie rozdiely v dĺžke dňa, takže zimné dni sú tam kratšie výraznejšie v porovnaní s letnými. Zemepisné šírky nad severným polárnym kruhom ostanú ponorené do polárnej noci.

V nórskom meste Tromso napríklad slnko nevychádza od 27. novembra až do 15. januára. Naopak, smerom k rovníku sú rozdiely v dĺžke dňa medzi zimou a letom oveľa menšie. Napríklad v Miami na Floride trvá najkratší deň 10 hodín a 32 minút.

Astronomická zima bude trvať do 20. marca 2025, keď o 10.01 SEČ nastane jarná rovnodennosť. Zem sa na svojej eliptickej dráhe nepohybuje konštantnou rýchlosťou, takže ročné obdobia nie sú rovnako dlhé. V priemere trvá zima 89,0 dní na severnej pologuli a 93,6 dňa na južnej pologuli. Práve 93,6 dňa trvá na severnej pologuli priemerné letné obdobie.

Atmosféra sa stále ochladzuje

Hoci sa s nástupom zimy začnú dni postupne predlžovať, atmosféra sa aj naďalej ochladzuje. Podpisuje sa na tom dĺžka slnečného svitu a šikmý uhol, pod ktorým dopadajú slnečné lúče – a tiež teplotná zotrvačnosť oceánov, ktoré sa zohrievajú (ale aj chladnú) pomalšie než pevnina.

Na južnej pologuli znamená 21. december začiatok leta. V okamihu zimného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu južnej zemepisnej šírky). V rovine obratníka Kozorožca sa nachádza stred slnečného kotúča. Pozorovateľ, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko v čase poludnia presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tieň. Striedanie ročných období vyplýva zo sklonu zemskej osi 23,5 stupňa.

Pozri aj:

Pozor, prichádza ochladenie: Slovensko dnes čaká pochmúrne počasie. Pozrite sa, na ktorých miestach bude snežiť