Katka je sprievodkyňou v Riu: Minimálna mzda je asi 250 eur, mesto je viac nebezpečné pre domácich než turistov

Rio je pre mnohých z vás možno len vzdialenou destináciou, ktorú poznáte z televízie či internetu. Iste ste však už počuli o monumentálnej soche Ježiša alebo o populárnom karnevale. Pre Katku je ale Rio domovom už 12 rokov. Turistom, ktorí sa sem odvážia prísť, ukazuje zákutia krajiny, ktorá svojou krásou vyráža dych.

Prečo vaše kroky smerovali práve do Ria de Janeiro? Ako ste sa sem dostali, a prečo ste sa rozhodli ostať?

Skôr, ako som prišla do Ria de Janeiro, som bývala a pracovala v Írsku, vo Švajčiarsku, v Taliansku a na Slovensku. Všetky moje cesty boli vždy spojené s mojou vierou v Boha. Cesty a krajiny som si nevyberala podľa toho, či sú ekonomicky bohaté, ani som neodchádzala do zahraničia za prácou. Boli to okolnosti, situácie a ľudia, ktorých, ako ja tvrdím, Boh posielal, aby mi ukázal cestu a smer, ktorým chce, aby som v živote šla.

Moja prvá cesta do zahraničia začala dovolenkou v Taliansku, keď som mala 18 rokov. O rok neskôr som tam už pracovala. Nasledovalo Švajčiarsko, Írsko a nakoniec Brazília. Práve s Riom sa najviac identifikujem a žijem tu už šťastných 12 rokov. Rio de Janeiro je výnimočné, a tak ako ma ono prijalo, i ja som si ho vybrala za svoj druhý domov.

A prečo práve Rio? Každý z nás má svoju povahu a každému vyhovuje niečo iné. Napríklad, ja mám rada teplé kraje, spontánnych ľudí, život pri mori atď. Rio je jedinečné. Má užasnú atmosféru, kontrast bohatstva a chudoby. Je veselé, živé, farebné a krásne, tak ako jeho obyvatelia. Veľmi dobre sa tu žije i napriek kriminalite, ktorá je v Riu prítomná. Rio má jednoducho šarm, ktorý vás dostane.

Ako sa z vás stala sprievodkyňa po Riu?

Podnet, prečo som začala študovať za turistickú sprievodkyňu, siaha ešte do čias, keď som pracovala v Írsku. Spoznala som jedného Brazílčana, ktorý sa ma opýtal, či by som nechcela ísť preňho pracovať do Ria, a to práve v oblasti turizmu. Nevedela som si to veľmi predstaviť, ale nedokázala som na to prestať myslieť.

Rok nato som prišla do Ria a začala študovať za sprievodkyňu – regionálnu, ale aj národnú. Mám licenciu na sprevádzanie v celej Južnej Amerike. Aj keď začiatky neboli ľahké, v turizme som sa našla, objavila som v sebe nové talenty a kvality, o ktorých som ani sama netušila. Turizmus mi zdvihol latku, otvoril mi horizont a učinil ma samostatnou, nehovoriac o tom, že vďaka nemu mám kontakt so Slovákmi, teda môžem cítiť kus domova.

Veru, musím povedať, že často je ťažké lúčiť sa na letisku, ale o to krajšie je objavovať Brazíliu spolu s turistami. Môcť sprevádzať ľudí a vedieť, že som im splnila sen, alebo pomôcť prežiť krásnu dovolenku, je na jednej strane zodpovednosť, na druhej strane zadosťučinenie a pocit užitočnosti. Byť sprievodkyňou je náročné, ale zato krásne povolanie. Dnes pracujem pre seba, alebo spolupracujem s cestovnými kanceláriami. V roku 2017 som si založila cestovnú agentúru.