Vyobrazenie hríbových oblakov je pre nás automaticky prepojené s výbuchom atómovej bomby. Aj preto môže byť mimoriadne prekvapivé, keď zistíme, že hríbovité oblaky je možné nájsť na maľbách pochádzajúcich z 18. storočia.
Termín hríbový oblak, ako píše portál IFL Science, sa pôvodne objavil až v roku 1955 a slúžil na opis tvaru po výbuchu. Existujú však správy o mrakoch aj z dávnejších čias. Jeden opisuje veľký dymový hríb, ktorý pomaly stúpal do výšky asi 600 až 900 metrov počas útoku na taliansku loď.
Dve zaujímavé maľby
Čo sa týka malieb, tak jeden z výbuchov sa objavuje na maľbe počas francúzsko-španielskeho útoku na Gibraltár v roku 1782. Na maľbe je vidieť explóziu na námornej lodi. Autor je neznámy.
Predtým, ako by možno niekto už začal uvažovať nad tým, že francúzsko-španielska armáda mala už v 18. storočí jadrové zbrane, tak treba poznamenať, že jadrové zbrane nie sú jediné, ktoré môžu vytvoriť hríbový mrak.
Ten sa vytvára vtedy, keď veľmi horúci stĺp plynu – pravdepodobne pochádzajúci z výbuchu, ale nie vždy – veľmi rýchlo vyletí k oblohe. Ako sa začne ochladzovať, plyny sa začnú otáčať do seba, čo vytvára tvar huby. Jadrové výbuchy a vznikajúce jadrové hríby fungujú na rovnakom princípe. Spodná časť explózie, nasaje zospodu prach, úlomky a dym, čím sa vytvorí pomyselná stonka hríbu.
Ďalšia zaujímavá maľba bola vytvorená v roku 1798 a zaznamenáva oblohu nad nemeckým mestom Gotha. Opäť je autor neznámy. Ide pravdepodobne o poveternostný jav, pretože nie je záznam o nijakej predchádzajúcej explózii.
Mohlo ísť pokojne o mrak Cumulonimbus incus, ktorý pripomína jadrový hríb. Ten je síce vzácny, no príležitostne sa vyskytuje a začiatkom leta 2020 prekvapil aj obyvateľov Kyjeva.
Takže, aj keď nám sa hríbové mraky môžu spájať najmä s jadrovým bombardovaním, tento jav bol známy aj v minulosti, či už pri nejadrových výbuchoch, alebo bol zaznamenaný ako vzácna meteorologická udalosť.
Víza neriešte, na týchto miestach sa nezdržiavajte: Ak vypukne vojna, dodržiavajte základné pravidlá
Nahlásiť chybu v článku