Vedci prišli na to, ako sa vyhnúť tomu najhoršiemu scenáru klimatickej zmeny. Kľúčom sú fosílne palivá

Takmer 60 % zásob ropy a plynu a 90 % uhlia musí zostať pod zemou. Upozorňujú na to vedci, podľa ktorých tak bude možné udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňom Celzia. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Svoju predpoveď vedci založili na analýze globálnych dodávok energie a dopytu. Je to pritom podľa nich síce „pochmúrne“, ale realistické vyhodnotenie toho, „čo nám veda hovorí, že je potrebné“. Na základe toho „načrtli scenár budúcnosti“, ktorý necháva pre ťažbu fosílnych palív omnoho menší priestor, ako hovorili predchádzajúce odhady.

Tomu najhoršiemu sa môžeme vyhnúť

Obmedzenie zvýšenia globálnych teplôt o maximálne 1,5 stupňa by podľa vedcov malo pomôcť vyhnúť sa najnebezpečnejším efektom klimatickej zmeny.

Celosvetovo mala preto podľa vedcov produkcia fosílnych palív dosiahnuť svoj vrchol v roku 2020 a následne postupne každoročne klesať o 3 % až do roku 2050. „Počas pandémie covidu sme zaznamenali výrazný pokles v produkcii, no vracia sa na predchádzajúcu úroveň,“ povedal pre BBC News odborník na energetické systémy Steve Pye z University College London (UCL). Výskum sa sústredí na to, koľko energie je potrebnej a aký musí byť limit na uhlíkové emisie.

„Nášmu modelu povieme, ‚Splň všetky tieto požiadavky odteraz do roku 2100 bez vypúšťania príliš veľa oxidu uhličitého.‘ Výsledkom je výrazná redukcia fosílnych palív – a množstvo fosílnych palív zostáva pod zemou – jednoducho preto, že je taký obmedzený uhlíkový rozpočet,“ vysvetlil James Price, ktorý tiež pôsobí na UCL.

Pochmúrny obraz doby

Uhlíkový rozpočet predstavuje kumulatívne množstvo oxidu uhličitého, ktoré môže ľudstvo vypustiť do atmosféry za určené obdobie, aby zároveň udržalo otepľovanie pod stanovenou hodnotou, v tomto prípade 1,5 stupňom Celzia.

Mnohé projekty na ťažbu fosílnych palív, ktoré sú ešte v pláne alebo sa už na nich pracuje, podľa vedcov veľmi pravdepodobne poškodia šance ľudstva na dosiahnutie medzinárodne dohodnutých limitov stanovených v parížskej dohode z roku 2015. A tento „pochmúrny obraz“ je podľa nich „veľmi pravdepodobne podhodnotením toho, čo je potrebné“.

Pozri aj:

Zvieratá reagujú na klimatickú zmenu bizarným spôsobom. Aby prežili, musia meniť tvar svojho tela