Hovorí sa, že detský mozog nasáva informácie ako špongia a čím sme starší, tým nám ide učenie pomalšie. Vedeli ste však, že vrchol svojej výkonnosti dosahuje mozog, keď máme 35 rokov?
správy od nás budete mať ako prví.
Kedy dosahuje naša kognitívna kapacita vrchol?
Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), náš kognitívny výkon prudko stúpa do veku 20 rokov, potom sa tempo mierne spomalí a svoj vrchol naša kognitívna kapacita dosahuje, keď máme približne 35 rokov. K tomuto záveru vedci prišli vďaka tomu, že študovali tisícky šachových partií a skúmali, ako sa v priebehu času so stúpajúcim vekom menia reakcie šachistov, píše portál Unilad.
Výskum prebiehal medzi rokmi 1890 až 2014 a vedci počas neho stihli preskúmať až 24-tisíc profesionálne odohraných kôl šachu a 1,6 milióna ťahov. Aby vedci vedeli, ako sa kognitívna kapacita mení, porovnávali každý jeden ťah, ktorý hráč urobil a porovnávali ho s ťahom, ktorý počítač považoval za ideálny v danom prípade.
Ukázalo sa, že za posledných takmer 125 rokov sa kognitívny výkon jedincov zlepšil, najmä tých vo veku okolo 20 rokov. Potom sa tempo mierne spomalilo a vo veku 35 rokov sa kognitívny výkon ustálil, kapacita sa nemenila približne ďalších 10 rokov. Keď dosiahli účastníci výskumu 45 rokov, kognitívny výkon sa začal mierne zhoršovať.
Výskum je náročnejší, ako by sa mohlo zdať
Okrem toho, že sa mení kognitívna kapacita jedinca, mení sa aj výkon ľudstva vo všeobecnosti. To znamená, že náš mozog je výkonnejší, ako bol mozog našich predkov. K prudkému nárastu kognitívnej kapacity došlo u sledovaných šachistov okolo roku 1990, kedy boli počítače ukazujúce ideálny ťah v šachovej hre dostupnejšie.
Vedci dopĺňajú, že je nevyhnutné, aby výskumy merajúce kognitívnu kapacitu prebiehali dlhodobo. Kognitívny výkon je totiž niečo, čo nie je také ľahké odmerať, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Nie je to experiment, v rámci ktorého vedci jednoducho nalejú do nádoby tekutinu a zistia jej množstvo a na zistenie kognitívnej kapacity alebo prípadných zmien v nej nestačí ani absolvovanie jednoduchého testu.
Navyše, zmeny sú zisťované nielen v priebehu času u toho istého jedinca viackrát, ale sleduje sa aj to, ako sa mení celé ľudstvo. Okrem toho, vedci musia sledovať aj to, či a do akej miery sú zmeny zapríčinené vonkajšími faktormi, napríklad technologickým pokrokom.
Nahlásiť chybu v článku