Chceli by ju vypustiť do mora. Milión ton rádioaktívnej vody z Fukušimy je väčší problém, ako sa čakalo

Jadrová havária vo Fukušime, pri ktorej sa poškodili viaceré reaktory, je považovaná za druhú najhoršiu jadrovú priemyselnú katastrofu v dejinách. Momentálne technici riešia, čo budú robiť s nahromadenou rádioaktívnou vodou. 

Keď sa ukázalo, že kontaminovaná voda z reaktorov tečie do podzemných vôd, približne 1 milión ton odpadovej vody obsahujúcej viaceré rádioaktívne prvky bolo čerpaných do viac ako 1 000 skladovacích nádrží v okolí bývalej elektrárne, uvádza portál IFL Science. Spoločnosť TEPCO, ktorá za elektráreň zodpovedá, má teraz za úlohu vypracovať, čo budú robiť s obrovským množstvom znečistenej vody.

Trícium nevedia odstrániť

TEPCO chcel po chemickom ošetrení pomaly vypúšťať túto vodu do Tichého oceánu. Zástancovia tejto myšlienky tvrdia, že to nie je také nebezpečné ako to môže na prvé počutie znieť. Väčšinu rádioaktívnych prvkov, s výnimkou trícia, sa dá odstrániť z vody. Trícium je rádioaktívny vodík, má však relatívne krátky polčas rozpadu na úrovni 12,3 rokov.

 Problémom sú aj ďalšie prvky

Nová štúdia uverejnená v časopise Science, však naznačuje, že tento plán je v súčasnosti riskantnejší krok, ako sa pôvodne predpokladalo. Morskí chemici z oceánografického ústavu Woods Hole tvrdia, že trícium nie je jediný problém a že aj iné izotopy vrátane uhlíka-14, kobaltu-60 a stroncia-90 stále ostávajú aj v už upravenej vode.

„Koncentrácie týchto rádioaktívnych izotopov sú rádovo nižšie ako trícia, ale ich koncentrácia je medzi jednotlivými nádržami premenlivá,“ píšu autori štúdie.

300-tisíckrát väčšia šanca usadenia

Podľa vedcov viac ako 70 percent nádrží by potrebovalo sekundárne čistenie, aby sa znížila koncentrácie na zákonom požadovanú úroveň. Ak by sa takéto vody iba vypúšťali do oceánu, vzniká riziko vystavovania morského prostredia rádioaktívnemu žiareniu, čo môže spôsobiť problémy pre život v mori. Vedci tiež tvrdia, že nemáme dostatok informácií o tom, ako rôzne rádioaktívne izotopy reagujú s morským prostredím.

Napríklad izotopy kobaltu majú až 300-tisíckrát väčšiu pravdepodobnosť usadiť sa na morskom dne ako v prípade trícia, pri uhlíku je to 50-tisíc.

Dohľad nezávislých skupín

Nič ale nie je stratené a vedci tvrdia, že existujú riešenia, ktoré dokážu bezpečne zlikvidovať rádioaktívnu vodu. Postup si ale bude vyžadovať ďalšie úpravy vody a tiež pozorovanie odborníkov.

„Prvým krokom je vyčistiť rádioaktívne prvky, ktoré ostali v nádržiach a potom urobiť plán, čo s tými, ktoré v nich ostali. Akákoľvek možnosť, ktorá by zahŕňala vypúšťanie vody do oceánu si vyžaduje pozorovanie nezávislých odborných skupín, ktoré budú sledovať všetky potenciálne riziká,“ uviedol Ken Buesseler z Woods Hole.

Pozri aj:

Marshallove ostrovy sú rádioaktívnejšie než Černobyľ či Fukušima. Oblasť je pre človeka neobývateľná