Tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu poputuje do rúk troch výskumníkov – americko-izraelského občana Joela Mokyra, Francúza Philippa Aghiona a Kanaďana Petra Howitta – za prácu týkajúcu sa vplyvu technológií na trvalo udržateľný hospodársky rast, oznámila v Štokholme Švédska kráľovská akadémia. TASR informuje podľa správ agentúr AP. AFP a DPA.
správy od nás budete mať ako prví.
Mokyr získal polovicu ceny „za identifikáciu predpokladov pre trvalo udržateľný rast prostredníctvom technologického pokroku“, zatiaľ čo Aghion a Howitt si rozdelili jej druhú polovicu „za teóriu trvalo udržateľného rastu prostredníctvom kreatívnej deštrukcie“, uviedla porota.
Mokyr pochádza z americkej výskumnej univerzity Northwestern University v Evanstone v štáte Illinois, Aghion z parížskeho výskumného ústavu College de France a londýnskej vysokej školy London School of Economics a Howitt z Brownovej univerzite sídliacej v meste Providence v americkom štáte Rhode Island.
Hospodársky rast nemožno považovať za samozrejmosť
Mokyr podľa Nobelovho výboru „preukázal, že ak sa majú inovácie striedať v samo-generujúcom procese, musíme nielen vedieť, že niečo funguje, ale musíme mať aj vedecké vysvetlenia, prečo to tak je,“ cituje agentúra AP.
Aghion a Howitt tiež študovali mechanizmy trvalo udržateľného rastu, a to aj v článku z roku 1992, v ktorom zostrojili matematický model pre takzvanú kreatívnu deštrukciu – keď na trh vstúpi nový a lepší produkt, spoločnosti predávajúce staršie produkty na tom prehrávajú.
„Práca laureátov ukazuje, že hospodársky rast nemožno považovať za samozrejmosť. Musíme podporovať mechanizmy, ktoré sú základom tvorivej deštrukcie, aby sme sa opäť neupadli do stagnácie,“ uviedol John Hassler, predseda výboru pre cenu za ekonomické vedy.
Zvieratá zhoreli, ruiny lietali vzduchom. Explózia prvej sovietskej atómovky zaskočila aj Američanov
Navštívili sme nádherné historické mestečko, výhľady sme dostali zadarmo. Na deň vám tu stačí 32 eur
Nahlásiť chybu v článku