Podľa tvorcu je jednou z najväčších výhod života v Číne to, že ponúka možnosti pre ľudí naprieč všetkými sociálnymi vrstvami. Nezáleží na tom, či patríte k nižšej, strednej alebo vyššej triede – vždy si viete nájsť spôsob, ako žiť relatívne komfortne a s dostatkom možností.
správy od nás budete mať ako prví.
Mesačne minie na život približne 100 dolárov (87 €), pričom do tejto sumy zahŕňa všetko vrátane prania. „Tento 100-dolárový rozpočet pokrýva všetky moje výdavky,“ vysvetľuje. Ako príklad uvádza návštevu reštaurácie, kde ho jedlo stojí len 1,1 dolára (96 centov).
Po jedle sa často prechádza po okolí, ktoré udivuje čistotou. V blízkosti parku vidieť ľudí, ktorí sa prechádzajú so psami, čakajú na zastávkach či trávia čas vonku – nič okrem opotrebovaných budov nenaznačuje, že ide o slum. Práve naopak, ulice miestami pripomínajú upravené a bezpečné mestá vo východnej a v strednej Európe.
Ulice vôbec nepripomínajú slum
Na kríkoch kvitnú kvety, vonku sa prechádzajú seniori a niektorí si dokonca zacvičia na workoutových ihriskách alebo praktizujú taiči. Po návrate domov sa zamýšľa nad rozdielmi: „Aké je to u vás? Počul som, že v niektorých amerických a európskych mestách dávajú ľudia na nájom aj tretinu výplaty. Ja by som si síce mohol dovoliť aj lepšie bývanie, ale rozdiel medzi 150 a 30 dolármi je naozaj výrazný.“
Dodáva, že pri vlastnom varení sa dá bez problémov vyžiť z troch dolárov denne (2,61 €). Ak sa človek stravuje v reštauráciách, na kvalitné jedlá mu stačí približne 7 dolárov denne (6,09 €). „Napriek nízkej výplate si dokážem každý mesiac odložiť až 300 dolárov,“ uzatvára.
Ak chcete v Číne vlastniť nehnuteľnosť, podľa neho – okrem samotnej kúpy, energií a bežných nákladov na chod domácnosti – neplatíte prakticky nič navyše. „Žiadne dodatočné dane,“ tvrdí.
Neskôr svoj život opisuje aj filozofickejšie: „Čínska múdrosť hovorí, že by sme mali nosiť len topánky, ktoré nám sadnú. Ja viem, akú mám veľkosť, a nosiť topánky, ktoré mi sedia, je nesmierne príjemné.“
Priznáva, že zo začiatku mal o svojom bývaní pochybnosti. Napokon ho však presvedčila najmä nízka cena nájmu a fakt, že za vodu v komunitnej kúpeľni neplatí vôbec nič. O spoločné priestory sa stará prenajímateľ, ktorý ich denne čistí. On sám tak hradí v podstate len elektrinu a tvrdí, že takýto život je príjemný, pohodlný a núka všetko, čo potrebuje k šťastiu.
Nahlásiť chybu v článku