Podobne ako v prípade modrej veľryby, aj toto mala byť výzva šírená internetom, ktorej cieľom malo byť dohnať deti k sebapoškodzovaniu či dokonca násiliu. Experti však hovoria, že celá výzva je len zlomyseľným hoaxom, ktorý podporuje panika zo strany rodičov.
správy od nás budete mať ako prví.
Systém výzvy mal spočívať v tom, že deti a tínedžeri dostávali znepokojivé správy na WhatsAppe. Tie ich navádzali k samovraždám či násiliu medzi sebou. Správy mali vždy prichádzať z profilov, ktoré sa skrývali za nepríjemnou fotografiu ženy, ktorú môžete vidieť na obrázku. Desivý obrázok je výtvorom japonskej umelkyne Midori Hayashi.
MOMO… idk why people talking about it come on we on 2018 all this knowledge and we still so small inside who can made a curse by chat on WhatsApp or know about you everything by one chat or Hacking your own account believe me it's just a goofy person want some attention… pic.twitter.com/fNCYdxWOod
— M.S☀️ (@Moryam6) July 27, 2018
Nové správy o Momo spôsobili opäť ošiaľ na Facebooku, v rámci ktorého rodičia tieto mylné informácie masovo zdieľali na svojich profiloch. Národné združenie pre prevenciu krutosti na deťoch spoločne s ďalšími charitatívnymi organizáciami však avizujú, že žiadna reálna ujma v spojitosti s touto výzvou nebola zaznamenaná. Jediná skutočná škoda, ktorá bola napáchaná, sa stala na zraniteľných ľuďoch, v ktorých takéto správy podnietia myšlienky na sebapoškodzovanie.
Najväčším zlom je teda šírenie tejto výzvy a nie jej falošná existencia. Zmieňované združenie tiež dodáva, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by táto internetová výzva predstavovala nejaké riziko. Informácie o deťoch, ktoré výzve podľahli len živia strach v ľuďoch, ktorí majú tendenciu podobným falošným správam veriť a je katalyzátorom pre bezdôvodnú paniku.
„Aj napriek tomu, že tento typ správ je šírený s najlepším úmyslom, takáto publicita len zvýši nežiadanú zvedavosť u mladých ľudí,“ hovorí Kat Tremlett, manažérka škodlivého obsahu v Centre bezpečnejšieho internetu Spojeného kráľovstva. Výsledkom pozornosti médií a znepokojených rodičov voči výzve, sú vydesené deti, pre ktoré tento mýtus predstavuje zbytočného strašiaka.
V minulosti sa síce vyskytli príspevky a správy o nešťastiach v súvislosti výzvou, no všetko sa v skutočnosti započalo u jednej matky, ktorá zavesila varovanie ohľadom výzvy na svoj profil na Facebooku. O výzve však vedela len vďaka svojmu synovi, ktorý „niečo započul v škole“. Od vystrašenej matky prebrali informáciu médiá a hoax bol na svete.
theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku