Ak pôjde všetko tak, ako má, Indonézia by dokázala vyprodukovať až 7200000 kilowattov geotermálnej energie a stala by sa číslom jedna na trhu, čo sa tohto čistého zdroju energie týka. Prečo je táto iniciatíva taká dôležitá? Keď sa povie geotermálna energia, ako prvé vás možno napadne Island. Až 13 % islandskej elektrickej energie sa generuje vďaka sopečnej činnosti.
Island a Indonézia majú šťastie, a niekedy aj smolu, že môžu využívať silné magmatické sily, ktoré pôsobia hlboko pod zemou. Je teda celkom zrejmé, že by takéto čisté a prirodzené zásobovanie energiou mohli využívať. Hlavný rozdiel medzi oboma príkladmi, a teda medzi Islandom a Indonéziou, je populácia.
Indonézia je domovom asi 250 miliónov ľudí, čo je obrovský kus svetovej populácie. Momentálne až 88% z kapacity elektrickej energie pochádza z fosílnych palív, pričom sa do ovzdušia dostáva veľké množstvo emisií a skleníkových plynov. Spomedzi všetkých krajín sveta je Indonézia na 7. mieste, a teda má siedmu najväčšiu uhlíkovú stopu. Ročne sa do ovzdušia dostane až 641 miliónov ton oxidu uhličitého, čo je už slušné číslo.
Podľa agentúry AFP sa odhaduje, že Indonézia má asi 40 percent svetových zásob geotermálnej energie. Vládne orgány sa teda rozhodli, že do budúcna budú tento zdroj využívať lepšie, a že sa stanú treťou najväčšou krajinou, čo sa výroby elektriny prostredníctvom geotermálnych zdrojov týka. Momentálne geotermálnu energiu využíva len 0,6 % indonézskych domácností, no to sa má zmeniť.
Potenciálny úspech tejto iniciatívy by znamenal, že stovky miliónov ľudí by takúto čistú energiu využívali a uhlíková stopa by sa postupne znižovala. Bola by to hlavná výhra pre ochranu životného prostredia, aj pre ľudstvo ako také. Je smutné, že pri proti tomuto peknému cieľu stojí toľko prekážok a problémov, ktoré treba prekonať. Na rozdiel od iných foriem výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, cena výstavby geotermálnej elektrárne je stále relatívne drahá záležitosť, a to aj v porovnaní s fosílnymi palivami.
Ďalším veľkým problémom je rýchlo rastúci počet obyvateľov, a teda aj neustále rastúca byrokracia. V Indonézii je oveľa viac rozšírená zastaralá elektrická sieť a tieto problémy predstavujú isté prekážky pri tejto iniciatíve. Našťastie, globálny trend smerom k obnoviteľnej energii stále rastie a je populárnejší. Medzi rokmi 1960 až 2016 sa využívanie obnoviteľných zdrojov zvýšilo z 2,7 % na 8,6 %, a to na celosvetovej úrovni. Spotreba fosílnych palív klesla z 94% na 81 %.
Áno čistej energii povedali aj dve veľmoci, a to USA a Čína, ktoré sú v rebríčku najväčšej uhlíkovej stopy na prvých dvoch miestach. Takýto kladný postoj je inšpiráciou aj pre mnohé iné národy, ktoré sa snažia nebyť závislé na fosílnych palivách. Medzitým tu máme menšie krajiny ako je Kostarika, ktorá už niekoľko mesiacov nonstop „fičí“ len na obnoviteľných zdrojoch energie. Krásny príklad aj pre ostatné malé krajiny.
Zmena klímy je hrozba, ktorá bude mať koniec koncov vplyv na všetko a všetkých. Ak krajina môže urobiť niečo, aby tomu predišla, mala by začať konať. Indonézia je jedinečná aj vďaka geotermálnym rezervám. Prognózy však hovoria, že do roku 2050 by malo byť viac ako 1500 indonézskych ostrovov pod vodou. Krajina, obyvatelia, vláda a orgány by boli proste šialení, keby do tohto projektu a rozvoju nešli, no nie?
interez.sk (Lucia M.), iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku