Konštrukcia s použitím piesku sa často považuje za nestabilnú, avšak Holandsko tvrdí, že vyvinulo techniku, ktorá umožňuje tento materiál využiť na upevnenie jednej z najvýznamnejších hrádz v krajine. Zhruba tretina rozlohy Holandska leží pod úrovňou hladiny mora.
správy od nás budete mať ako prví.
Projekt začal v roku 2017 spočíva v tom, že sa vysype piesok proti hrádzi, aby vytváral akúsi prirodzenú bariéru slúžiace na predchádzanie záplavám. Holanďania chcú svoj nápad exportovať, pretože vzostup vôd spôsobený otepľovaním klímy ohrozuje stále viac krajín.
Hrádza Houtribdijk je jedným z hlavných prostriedkov obrany proti záplavám v Holandsku od doby, čo bola pred viac ako 40 rokmi postavená. Jej stavba začala v roku 1963, desať rokov po tom, čo si rozsiahle záplavy v Holandsku vyžiadali 1800 ľudských životov. Hrádza bola postavená preto, aby lámala vlny prichádzajúce z jazera Ijsselmeer na severe krajiny, ktoré umožňuje regulovať úroveň prílivu. Jej stavba viedla k vzniku druhého jazera Markermeer.
Experti však v posledných rokoch usúdili, že hrádza dlhá 25 kilometrov už nezodpovedá bezpečnostným normám a že naliehavo vyžaduje posilnenie. „Stáli sme pred dilemou. V Holandsku nie sú skaly. Bolo by potrebné kameň dovážať z krajín ako Nórsko za cenu vysokých nákladov,“ povedal agentúre AFP profesor Stefan Aarninkhof z Technologické univerzity v Delfte.
Piesok sa pumpuje pod silnou vrstvou bahna na dne jazera Markermeer a z oboch strán hrádze sa privádza špecifickým spôsobom, ktorý vypracovali vedci. Príroda sa potom postará o zvyšok: piesok nakoniec slúži ako zábrana proti vzostupu vôd, hovoria iniciátori projektu. K hrádzi sa do polovice budúceho roka takto privedie viac ako desať miliónov kubických metrov piesku.
Podľa holandskej vlády je posilnenie hrádze pieskom svetovou premiérou. „Hrádza potom bude schopná odolať silnej búrke, aká prichádza v priemere raz za 10-tisíc rokov,“ uvádza vláda. Tá sa na projekte podieľa spolu so súkromnými firmami a výskumnými ústavmi.
Holanďania dúfajú, že tento nápad predajú do zahraničia, aby pomohli ďalším krajinám v boji proti klimatickým zmenám.
„Naučili sme sa niekoľkých pravidlám, ako pracovať na jazere a stavať spoločne s prírodou,“ uvádza hovorca konzorcia EcoShape Fokke van der Groot. Konzorcium združuje strany zúčastnené na projekte. „Takýto spôsob stavby v súlade s prírodou sa dá vo svete aplikovať všade, kde je ochrana proti vode problémom,“ dodáva.
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok
Ničivý výbuch zmenil luxusný hotel na dom hrôzy. Je tam vraj brána do pekla, ubytujete sa v ňom aj dnes













Nahlásiť chybu v článku