Dnes, 4.5. 2017 uplynulo presne 98 rokov, čo tragicky zahynul slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik Milan Rastislav Štefánik. Tieto fakty by ste si o ňom mali určite prečítať.
Milan Rastislav Štefánik – Zaujímavosti
Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 – 4.5.1919) sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na najvyšší vrch Álp a západnej Európy Mont Blanc.
Výrazne sa zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky, keď spolu s Tomášom Garriquom Masarykom a do určitej miery i Edvardom Benešom bol jej najvýznamnejším zakladateľom. Jeho závratnú a úspešnú životnú cestu ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristátí na rodnom území súčasného Slovenska.
Mohyla na mieste pádu lietadla M. R. Štefánika pri Ivanke pri Dunaji, dielo architekta Dušana Jurkoviča
Už počas študentských rokov sa výrazne spoločensky angažoval, pričom prejavil svoje sympatie k hlasistom. V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil dizertáciou z astronómie v roku 1904.
Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža s francúzskym astronómom a fyzikom, profesorom Pierrom Julesom Césarom Janssenom (1824-1907). Počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.
Cez vojnu spolupracoval s T. G. Masarykom a E. Benešom a cieľavedome sa usiloval realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem. Tieto zatiaľ málo konkretizované predstavy neboli vzdialené od úmyslov niektorých slovenských politikov.
Po príchode zo Sibíri sa Štefánik počas mierovej konferencie v Paríži v marci 1919 kriticky vyjadril o malom počte Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky.
Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. Kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že „Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody“. Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát, zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii, konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus.
Štefánik vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri.
Minister vojny ČSR M. R. Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca 33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Zomrel pri leteckej nehode v Ivanke pri Dunaji, ktorú neprežil ani jeden z členov posádky.
Prezident SR Rudolf Schuster udelil M. R. Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.
TASR
Nahlásiť chybu v článku