Brazílsky senát v stredu schválil ústavnú zmenu, ktorou sa skráti maximálny pracovný týždeň v krajine zo 44 na 40 hodín bez zníženia mzdy. Opatrenie podporuje prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý podľa agentúry AP dúfa, že mu pomôže posilniť jeho pozíciu pred druhým kolom prezidentských volieb 25. októbra, v ktorom sa stretne s Fláviom Bolsonarom.
správy od nás budete mať ako prví.
Hlasovaním v senáte sa zavŕšil legislatívny proces schvaľovania opatrenia, ktoré už predtým prijala poslanecká snemovňa. Očakáva sa, že Lula podpíše zákon o skrátení pracovného týždňa už budúci týždeň.
Horná komora schválila návrh výraznou väčšinou. Mnohí zákonodarcovia z Bolsonarovho opozičného tábora po dlhých mesiacoch prestali iniciatívu blokovať a pridali sa na stranu prezidentových spojencov.
Podpora pred voľbami
„Nehovoril som, že to bude fungovať?“ reagoval predseda senátu Davi Alcolumbre po oznámení výsledku hlasovania, ktoré zaradil do obdobia medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb. Nedávne prieskumy naznačili, že opatrenie má širokú podporu verejnosti napriek nesúhlasu mnohých podnikateľov.
„Väčšina voličov si už vybrala svojho kandidáta, takže akákoľvek zmena v miere ich podpory môže rozhodnúť o výsledku volieb,“ uviedla Mayra Goulartová, politologička z Federálnej univerzity v Riu de Janeiro.
Lula v posledných dňoch urobil viaceré kroky, aby pred druhým kolom volieb posilnil svoju pozíciu. Ide o zníženie daní z pohonných hmôt, predĺženie existujúcich dotácií, prísľub odpustenia dlhov voči federálnej vláde pre viac ako 3,6 milióna malých podnikov, rozhodnutie zablokovať mobilný signál v okolí väzníc a zvýšenie príspevkov v rámci sociálneho programu pre vysokoškolských študentov.
Zmena systému pracovného času sa považuje za vrchol týchto iniciatív. Bolsonaro, ktorý v prvom kole volieb získal o 2,2 milióna hlasov viac než Lula, v utorok vyhlásil, že opatrenie podporuje.
Zmenil tak svoj dlhodobý postoj, keďže predtým presadzoval flexibilnejší systém odmeňovania podľa odpracovaných hodín, individuálne rokovania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a opakovane tvrdil, že návrh zákona je súčasťou volebnej kampane.
Firmy budú mať na zavedenie kratšieho pracovného týždňa 14 mesiacov. Práve dĺžka prechodného obdobia bola jedným z hlavných sporných bodov rokovaní. Mnohí podnikatelia a zákonodarcovia presadzovali, aby sa zmeny zavádzali postupne počas desiatich rokov.
Trend v Latinskej Amerike
Lulova vláda na návrhu pracovala od minulého roka. „Každú zmenu prijatú vo volebnom roku možno považovať za predvolebné opatrenie,“ uviedla Carla Beniová, ekonómka z Nadácie Getúlia Vargasa, ktorá pôsobí ako výskumná inštitúcia a vysoká škola.
Z výsledkov najnovšieho prieskumu verejnej mienky agentúry Quaest vyplýva, že Bolsonaro by v druhom kole volieb získal 46 percent hlasov, kým súčasný prezident 44 percent.
Okrem Brazílie nedávno prijali zákony, ktorými skrátili pracovný týždeň na 40, respektíve 42 hodín, aj Čile a Kolumbia. Vo februári zase mexickí zákonodarcovia schválili návrh prezidentky Claudie Sheinbaumovej na skrátenie 48-hodinového pracovného týždňa.
Do roku 2030 sa má postupne znížiť na 40 hodín týždenne. Argentína pod vedením prezidenta Javiera Mileia sa však napríklad od tohto trendu odklonila a jej 48-hodinový pracovný týždeň sa môže ešte predĺžiť.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku