Ak ste si ešte nepozreli 12 najkrajších stromov na Zemi, tak to rýchlo spravte. Môže to byť totiž posledný raz, kedy uvidíte jeden z nich, Borovicu dlhovekú v takom stave, v akom bola posledných niekoľko tisíc rokov. Kvôli stupňujúcim sa klimatickým zmenám je veľmi pravdepodobné, že tieto najstaršie stromy na svete, ktorých vek je približne 5000 rokov, sa nedožijú už ani ďalšieho storočia.
správy od nás budete mať ako prví.
Matuzalém medzi stromami
Vďaka obdivuhodnému veku 4 845 rokov je Borovica dlhoveká (Pinus longaeva), rastúca v Kalifornských Bielych horách, jedným z najstarších stromov na svete. Aby ste si spravili lepšiu predstavu o jej veku – tento strom začal klíčiť približne v rovnakom období, kedy starovekí Egypťania budovali svoje pyramídy. Od doby, kedy na ňom začali rásť prvé lístočky, prežil tento strom vojny, kultúrne a priemyselné revolúcie, extrémne poveternostné podmienky a stovky ľudských generácií. Po viac ako 48 storočiach odolávania týmto nepriaznivým vplyvom však teraz stojí tento strom pred doposiaľ najťažšou skúškou – klimatickou zmenou.
Hoci sú tieto stromy živou históriou našej planéty, najnovšie štúdie naznačujú, že aktuálne klimatické zmeny by sa im mohli stať osudnými. Borovice dlhoveké sú prispôsobené na život vo vysokých nadmorských výškach a pri teplotách, ktoré sú o niečo chladnejšie, než je typické pre stromové pásma. Ako sa však teplota ovzdušia globálne zvyšuje, stromy sú nútene postupne stúpať do chladnejších, a teda vyšších nadmorských výšok. Tu je však skrytý problém. Vyššie nadmorské výšky sú totiž už kompletne obsadené iným druhom stromov, borovicou ohybnou (Pinus flexilis), ktorý je na tieto poveternostné podmienky lepšie prispôsobený. Okrem toho sú tieto stromy oveľa väčšie ako borovice dlhoveké a je preto možné predpokladať, že sa cez ich husté ihličie nedostane k nízkym boroviciam dlhovekým žiadne svetlo, ktoré potrebujú k životu, a taktiež budú využívať všetku vodu, ktorá sa v tomto pásme nachádza a pre borovice dlhoveké už žiadna neostane. Ak sa teda borovica dlhoveká nebude môcť dostať do chladnejšieho pásma, bude musieť zostať na svojom doterajšom mieste, kde však kvôli vyšším teplotám neprežije.
Celosvetový problém
Možná strata najstarších druhov stromov sa však netýka iba borovíc dlhovekých. Po celom svete a naprieč všetkými ekosystémami je hlásený dramatický nárast úhynu stromov, ktorých vek sa datoval na 100 až 300 rokov. Okrem toho sa do roku 2050 predpovedá spomalenie rastu chladomilných stromov až o 75 percent a to všetko iba ako dôsledok globálneho otepľovania. Následky však budú ešte horšie. Pri týchto podmienkach totiž nastane výrazný úbytok stromov, čím sa stratí schopnosť lesov produkovať dostatok kyslíka na vyváženie produkcie emisií oxidu uhličitého.
Živočíchy teda nie sú jedinými organizmami, ktorých existencia je priamo ohrozená klimatickými zmenami. Mnoho ľudí je ochotných bojovať za prežitie ohrozených hlodavcov či šeliem než za prežitie stromov, no pravda je taká, že ak otepľovanie neprežijú stromy, potom ho nielen neprežijú hlodavce a šelmy, no ani my, ľudia.
interez.sk (Erik Vlčák), futurism.com, kuriositas.com
Nahlásiť chybu v článku