Možno ste niekoho urazili, prišli o vzácne priateľstvo alebo ste nevyužili príležitosť, ktorá sa vám núkala. Nanešťastie, život nie je dokonalý a toto je to, čo ľudia ľutujú najviac.

Zvláštne je, že pekné spomienky neraz vyprchajú nesmierne rýchlo, ľútosť sa nás však dokáže držať celé roky. Vedeli ste však, že často neľutujeme to, čo sme vykonali alebo povedali, ale práve naopak – ľutujeme to, čo sme mohli urobiť a neurobili a mohli vysloviť, ale nenabrali sme dostatok odvahy?

Predstavte si, že by ste práve teraz vyhrali milión eur. Zavolajú vám z rádia a radostnú novinku vám oznámia. Skáčete od radosti, ihneď obvoláte všetkých svojich priateľov a známych a už kujete plány, ako sa vám bude skvele žiť. Vy však investujete do niečoho nevhodného a zrazu prídete o všetky peniaze.

Teraz si predstavte opäť situáciu, že ste práve vyhrali milión eur. Keď vám však volajú z rádia, aby vám to oznámili, práve sa sprchujete, nedvihnete to a šancu vyhrať prešvihnete len o vlások. Peniaze napokon poputujú na účet niekomu inému. V oboch prípadoch išlo o nešťastné okolnosti, čo si však myslíte, v ktorej situácii by ste to ľutovali viac?

Mnoho ľudí by si zrejme pomyslelo, že zlá investícia je horšia, keďže by sme boli vystavení zahanbeniu, ľudia by totiž vedeli, že to bola naša chyba, kým za nezdvihnutie telefónu nie sme až tak zodpovední. Pravdou však je, že ľudí by omnoho viac mrzela nevyužitá možnosť, a teda ten druhý prípad.

Vedeli ste, že existuje niečo ako krivka ľútosti? Vykonané chyby, ako napríklad neuvážené míňanie, ľutujeme čoraz menej až ľútosť časom celkom pominie. Naopak, veci, ktoré sme mohli urobiť ale neurobili zas časom ľutujeme čoraz viac, krivka má teda stúpajúcu tendenciu.

Dokazuje to výskum, v rámci ktorého sa psychológovia pýtali 80-ročných ľudí, čo najviac ľutujú. Väčšina z nich odpovedala, že mali ísť na univerzitu, mali byť asertívnejší, mali ísť na dovolenku, ktorú si vysnívali, ale napokon na ňu nešli a podobne.

Okrem toho, väčšina z nás má predstavu o tom, ako by mal náš život vyzerať v budúcnosti. Napríklad chceme doštudovať, nájsť si dobre platenú prácu, ktorá by nás bavila, nájsť si partnera, mať dom a deti a napokon prežiť relatívne spokojný dôchodok. To je naše reálne „ja“. Potom je tu naše ideálne „ja“, ktoré sa zameriava na splnené sny, ako napríklad byť profesionálny športovec, umelec, atď. Výskumy ukazujú, že na sklonku života nás oveľa viac mrzí nesplnenie cieľov ideálneho „ja“.

Až 76 percent ľudí vo výskume uviedlo, že najviac zo všetkého ľutujú svoje nesplnené sny, ako napríklad nedopísanú knihu a iné. Neváhajte teda a dajte sa na plnenie svojich snov, aby ste neskôr nemuseli ľutovať, že ste sa o to ani nepokúsili.

Pozri aj: Počuli ste už o pojme „locus of control“? Vysvetlí vám ho tento zaujímavý príbeh o pomaranči, ktorý môže zmeniť váš pohľad na svet

curiosity