Obrovský projekt Googlu pri Slovensku vyvolal odpor. Miestni sa boja, čo spraví s vodou a energiou

V rakúskom mestečku Kronstorf v susednom Rakúsku vzniká rozsiahle dátové centrum spoločnosti Google. Projekt má priniesť nové pracovné miesta a posilniť digitálnu infraštruktúru, no zároveň vyvoláva otázky o spotrebe elektriny, využívaní vody a zábere poľnohospodárskej pôdy. Proti výstavbe sa ozvali aj miestni obyvatelia a environmentálni aktivisti.

Kronstorf leží v Hornom Rakúsku, v okrese Linz-Land. Americký technologický koncern si tam pripravuje rozsiahly areál, na ktorom majú postupne vyrásť budovy určené na prevádzku dátových služieb. Oficiálny začiatok výstavby prvej časti projektu sa uskutočnil v apríli 2026. Otvorenie sa podľa vtedajších plánov očakáva v roku 2027. Informoval o tom portál Aktuality.

Obrovský areál, obrovské množstvo elektriny

Projekt podľa rakúskej ORF počíta s územím s rozlohou približne 50 hektárov. Takéto zariadenia sú základom fungovania digitálnych služieb, cloudových úložísk či aplikácií využívajúcich umelú inteligenciu. Ich prevádzka si však vyžaduje veľké množstvo elektrickej energie a účinné chladenie serverov.

Práve energetická náročnosť patrí medzi hlavné otázky, ktoré sa v súvislosti s výstavbou v Kronstorfe otvorili. Podľa údajov, ktoré zverejnil ORF s odvolaním sa na spoločnosť Netz Oberösterreich, by prvá etapa s maximálnym príkonom 150 megawattov mohla spotrebovať až 1,31 terawatthodiny elektriny ročne. Takýto objem zodpovedá približne ročnej spotrebe 375-tisíc domácností.

Obyvatelia upozorňujú na pôdu, vodu aj prínos pre región

Proti projektu sa postavila aj občianska iniciatíva Bürgerinneninitiative Rechenzentrum Kronstorf. Jej členovia upozorňujú najmä na záber poľnohospodárskej pôdy a možné dôsledky pre životné prostredie. Na demonštrácii pri stavenisku 17. júla 2026 sa podľa ORF zúčastnilo viac ako 200 ľudí.

Jednou z tém je tiež využívanie vody na chladenie serverov a možné dôsledky pre miestne vodné zdroje a rieku Enns. Podrobnosti o vplyvoch projektu a jeho energetických nárokoch sa stali predmetom verejnej diskusie najmä po zverejnení informácií o plánovanom rozšírení.

Kritici zároveň spochybňujú, aký veľký úžitok bude mať z investície samotný región. Pri veľkých technologických projektoch totiž nemusí počet pracovných miest priamo zodpovedať veľkosti investície ani rozlohe areálu.

Problémom je aj voda

Osobitnou témou je chladenie serverov. Podľa informácií ORF by dátové centrum mohlo v maximálnom režime odvádzať do rieky Enns až 5,8 milióna litrov ohriatej vody denne. Kritici upozorňujú na možné dôsledky pre vodné prostredie, najmä v období vysokých teplôt a sucha.

Ďalšou súčasťou projektu majú byť dieselové generátory, ktoré zabezpečia núdzovú dodávku elektriny pri výpadku siete. Ich plánované využitie sa dostalo do centra diskusie o tom, či treba podrobnejšie posúdiť vplyvy celého areálu na životné prostredie.

Nejde pritom iba o emisie pri bežnej prevádzke, ale aj o technické riešenia, ktoré majú zabezpečiť nepretržitú dostupnosť digitálnych služieb.

Na druhej strane sú pracovné miesta

Projekt má aj podporovateľov. Zástupcovia spolkovej krajiny Horné Rakúsko ho prezentujú ako príležitosť na posilnenie hospodárstva a digitálnej infraštruktúry. Podľa informácií zverejnených pri začiatku výstavby má prvá etapa priniesť približne 100 pracovných miest.

Spoločnosť Google zároveň zdôrazňuje energetickú efektívnosť svojich dátových centier. Samotná technologická efektívnosť však neznamená, že celková spotreba energie musí zostať nízka. Pri rastúcom výpočtovom výkone môže narastať aj celková potreba elektriny.

Dátové centrá sa s príchodom umelej inteligencie budú skloňovať čoraz viac. Výnimkou nie je ani Slovensko. Ako informovala STVR, vláda čoraz viac hovorí o možnostiach rozvoja dátových centier zameraných na umelú inteligenciu. Pri výbere vhodných lokalít sa spomínajú dostupnosť elektriny aj vodné zdroje, ktoré môžu zohrávať úlohu pri chladení serverov.

Slovensko však zatiaľ nemá takú hustú sieť dátových centier ako mnohé rozvinutejšie ekonomiky. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej správe o slovenskej ekonomike z roku 2026 uvádza 13 dátových centier, teda približne 2,4 na milión obyvateľov.

Priemer organizácie dosahoval osem na milión obyvateľov. Zdá sa však, ze dátové centrá budú u ľudí vyvolávať podobné emócie, ako veterné parky.

Pozri aj:

Najväčšie obchodné centrum v meste spoplatnilo toalety. Ľudia hovoria o hanbe, iní rozhodnutie vítajú