Slovensko sa pýši jedným z najväčších ložísk v Európe. V nenápadnom regióne firmám zarába milióny

Na východe Slovenska sa nachádza ložisko nerastu, o ktorom väčšina ľudí pravdepodobne nikdy nepočula. Zeolit sa však využíva v poľnohospodárstve, pri chove zvierat, v stavebníctve, pri čistení vody či v priemysle. A Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú významné zásoby tejto suroviny.

Ťaží sa pri Nižnom Hrabovci v okrese Vranov nad Topľou, kde sa nachádza ložisko prírodného zeolitu. Podľa dokumentov Ministerstva životného prostredia sa zeolitové tufy v Nižnom Hrabovci ťažili už v roku 1955. V tom čase sa materiál využíval najmä v stavebníctve ako prírodný puzolán pri výrobe cementu. Dnes je však jeho využitie iné.

Má špecifickú štruktúru s množstvom dutín a kanálikov, vďaka ktorým dokáže viazať určité látky. Práve tieto vlastnosti stoja za jeho širokým využitím. Dnes sa používa napríklad v poľnohospodárstve, pri chove zvierat, v stavebníctve, pri úprave vody a plynov, v ochrane životného prostredia a v ďalších priemyselných aplikáciách.

Miliónový biznis a európsky poklad

Oblasť okolo Nižného Hrabovca patrí medzi najvýznamnejšie lokality prírodného zeolitu. Odborná štúdia Univerzity vo Viedni označila tamojšie zásoby klinoptilolitového tufu za ekonomicky najvýznamnejšie v Európskej únii, pričom celé ložisko odhadovala približne na 150 miliónov ton.

Hlavným aktérom na tomto ložisku je spoločnosť Zeocem so sídlom v Bystrom. Firma má vlastné ložiská prírodného zeolitu v dobývacích priestoroch Nižný Hrabovec a Pusté Čemerné a zároveň vlastné spracovateľské a výrobné kapacity. Podľa údajov FinStatu dosiahla spoločnosť v roku 2025 celkové výnosy 52,8 milióna eur.

Tržby predstavovali približne 51 miliónov eur a firma zamestnávala podľa dostupných údajov 250 až 499 ľudí. Zeocem zároveň patrí medzi významných producentov a predajcov prírodného zeolitu a výrobkov na jeho báze nielen na Slovensku, ale aj na zahraničných trhoch.

Rozsah ložiska je pozoruhodný. Dokumentácia posudzovaná ministerstvom uvádza, že v hraniciach dobývacieho priestoru Nižný Hrabovec bolo podľa stavu k 31. decembru 2018 evidovaných 40,8 milióna ton geologických zásob.

V rámci procesu EIA ministerstvo posudzovalo zámer postupne zvýšiť kapacitu ťažby a spracovania zeolitových tufov v dobývacom priestore Nižný Hrabovec až na 400 000 ton ročne. Súčasťou zámeru bolo aj rozšírenie plochy, na ktorej sa má vykonávať banská činnosť, o približne 10,16 hektára. Dokumentácia počíta s prevádzkou v období do roku 2034.

Samotný Zeocem označuje svoje ložisko klinoptilolitu za jedno z najkvalitnejších ložísk na svete. Firma zároveň uvádza, že vlastní banské oprávnenia na povrchové dobývanie vyhradených nerastov a ich následné spracovanie.

Región nemá jediné ložisko

Zeolitový región však nepatrí iba jednej firme. V bezprostrednom okolí Nižného Hrabovca sa ťaží rovnaký nerast. Spoločnosť Vsk Pro-Zeo má výrobný závod a lom v lokalite Kučín pri Nižnom Hrabovci. Zeolit následne upravuje a pripravuje na využitie v rôznych oblastiach, od poľnohospodárstva a chovu zvierat až po priemyselné a ekologické aplikácie.

Firma uvádza, že tamojšie ložisko má zásoby približne 23 miliónov ton. Na relatívne malom území východného Slovenska sa tak nachádzajú dve významné lokality, na ktorých sa ťaží rovnaký nerast.

Nielen zeolit

Slovensko pritom ukrýva aj ďalšie významné nerastné bohatstvo. Ako sme informovali, pri Jelšave sa nachádza Dúbravský masív, ktorý Slovenské magnezitové závody označujú za štvrté najväčšie ložisko magnezitu na svete. Magnezit sa tu ťaží už od roku 1893 a dodnes je základom veľkého priemyselného podniku, ktorého výrobky putujú do desiatok krajín sveta.

Magnezit sa dnes v Jelšave získava hlbinnou ťažbou a následne sa spracúva a tepelne upravuje priamo v závode. Len v roku 2024 vyťažili Slovenské magnezitové závody približne 253 000 ton rúbaniny, pričom viac ako 228 000 ton tvorila úžitková rúbanina. Pre porovnanie, v roku 2022 celková ťažba presahovala pol milióna ton.

Slovenské magnezitové závody dosiahli v roku 2025 tržby 39,03 milióna eur a dostala sa do zisku 1,11 milióna eur. Podľa aktuálnych údajov FinStatu zamestnáva 500 až 999 ľudí, patrí teda aj medzi významných zamestnávateľov v celom regióne.

Pozri aj:

Slovensko má poslednú zlatú baňu v strednej Európe. Stále ťaží a vlani zarobila milióny eur