Situácia medzi obvinenými a odsúdenými vo väzniciach bola v roku 2025 hodnotená ako pokojná a stabilizovaná. Pre spáchanie trestného činu vraždy sa ku koncu minulého roka v ústavoch nachádzalo 573 osôb, z toho 54 obvinených a 519 odsúdených.
správy od nás budete mať ako prví.
Spoločníckych skupín medzi obvinenými bolo evidovaných 238 s počtom 421 osôb, skupín pôsobiacich v oblasti organizovaného zločinu bolo evidovaných 141 s počtom 186 osôb. Vyplýva to zo štatistickej ročenky Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) za rok 2025, ktorú zverejnil na svojom webe.
Celkovo 6499 ľudí
Celkovo bolo k 31. decembru 2025 umiestnených vo väzenských zariadeniach 6499 obvinených a odsúdených osôb, u ktorých bolo evidované bezpečnostné riziko. Osôb pôsobiacich v oblasti organizovaného zločinu umiestnených v ústavoch individuálne bolo evidovaných 147. Oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k poklesu celkového počtu „osôb s bezpečnostným rizikom“ vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody o 105 osôb.
Minulý rok bolo v ústavoch zaznamenaných 12 náhlych úmrtí, šesť samovrážd a 28 pokusov o samovraždu, z toho 15 pokusov o samovraždu obvinených a 13 pokusov o samovraždu odsúdených. Vlani bolo v ústavoch umiestnených 291 cudzincov, čím došlo oproti ostatnému roku k poklesu o 88 cudzincov. Najpočetnejšie zastúpenie cudzincov mali Ukrajina (79 cudzincov), Česko (44 cudzincov), Poľsko (22 cudzincov), Moldavsko (19 cudzincov), Maďarsko (18 cudzincov), Rumunsko (15 cudzincov), Srbsko (14 cudzincov), Gruzínsko (osem cudzincov), Sýria (sedem cudzincov), Turecko (šesť cudzincov) a Bulharsko (šesť cudzincov).
V minulom roku došlo v ústavoch k 78 mimoriadnym udalostiam, týkajúcim sa zaistenia omamných a psychotropných látok, liekov a pozitívnych testov na omamné a psychotropné látky u obvinených a odsúdených. V 57 prípadoch došlo v ústavoch k mimoriadnym udalostiam týkajúcim sa vnesenia alebo pokusom o vnesenie do ústavu rôznych druhov audiovizuálnej techniky. Z uvedeného počtu bolo 14 mobilných telefónov a deväť SIM kariet.
Najväčšia vzbura
Ak vás zaujíma história slovenských väzníc, určite ste už počuli o vzbure väzňov v Leopoldove, ktorá bola najväčšia v histórii našej krajiny. Téme sme sa venovali v našom článku. V dôsledku revolty odsúdených zahynul jeden väzeň, takmer 30 utrpelo zranenia a materiálne škody dosiahli viac ako 27 miliónov vtedajších československých korún. Vzbura sa odohrala koncom marca 1990.
Počas novembrových a decembrových udalostí v roku 1989, ktoré viedli k pádu totalitného režimu v Československu, vzniesli svoje požiadavky aj väzni. Vzbure väzňov v Leopoldove predchádzala amnestia bývalého prezidenta Václava Havla, keď sa vzbúrenci z radov trestancov domnievali, že na slobodu pôjdu všetci.
„Amnestia sa dotkla takmer všetkých, ale nie všetci väzni išli hneď na slobodu a podľa svojich predstáv. Prvá vzbura sa odohrala už na začiatku januára 1990 a vyvolali ju najmilitantnejší väzni. Vzbura bola pomerne rýchlo potlačená, keďže bola malého rozsahu. Následne najagresívnejších väzňov porozmiestňovali po iných ústavoch v rámci Slovenska. Medzi nimi bol napríklad aj Tibor Polgári. Ten bol neskôr vodca skupiny, ktorá vyvraždila dozorcov koncom novembra 1991,“ uviedol pre TASR bývalý vyšetrovateľ Václav Kuna. Bol poverený vyšetrovateľ v rámci pracovnej skupiny, ktorá pozostávala približne z desiatich vyšetrovateľov.
Nepokoje vyvrcholili 28. marca 1990, keď zapálili strechu tzv. Hradu. K bráne VIII. oddielu premiestnili fľaše s plynom a založili pod nimi oheň. Vzbúrenci sa odmietli podrobiť príkazom príslušníkov NVÚ. Po šiestich hodinách vyjednávania zasiahli príslušníci jednotiek rýchleho nasadenia a ozbrojených zložiek vtedajšieho federálneho ministerstva vnútra.
Zásah a potlačenie odporu militantných skupín odsúdených trval približne tri hodiny. Vyžiadal si 29 zranených na strane väzňov. Pri zásahu našli príslušníci ozbrojených zložiek aj jedného mŕtveho väzňa. Okolnosti vzbury objasňoval veľký tím vyšetrovateľov.
Nahlásiť chybu v článku