Slovensko má poslednú zlatú baňu v strednej Európe. Stále ťaží a vlani zarobila milióny eur

V čase, keď väčšina starých baní v regióne dávno skončila, jedna na Slovensku stále funguje. Baňa Rozália pri Hodruši-Hámroch ťaží polymetalické rudy so zlatom, striebrom, meďou, olovom a zinkom. Jej prevádzkovateľ vlani výrazne zvýšil zisk.

Baňa Rozália neleží na obrovskom ložisku, kde by sa ťažila takmer čistá zlatá ruda. Zlato je súčasťou polymetalického ložiska, v ktorom sa nachádzajú aj meď, olovo, zinok a striebro. Informoval o tom Ekonomický deník.

Takmer 50 000 ton rudy

Ložisko sa nachádza v centrálnej časti štiavnického stratovulkánu. Ruda sa po vyťažení spracováva v úpravni na flotačný koncentrát, ktorý následne putuje na ďalšie metalurgické spracovanie do zahraničia. V roku 2025 firma vyťažila a spracovala približne 48 582 ton rudy. Výsledkom bolo 735 ton koncentrátu obsahujúceho kombináciu viacerých kovov.

Obsah zlata v samotnej rude je pritom pomerne nízky, približne sedem gramov na tonu. Napriek tomu má produkcia vysokú hodnotu. Podľa údajov zverejnených Ekonomickým deníkom sa ročná produkcia zlata pohybuje približne medzi 300 a 400 kilogramami.

Zisk v miliónoch, v podzemí desiatky ľudí

Ťažba v Rozálii je pritom klasickou banskou prácou. Nejde o povrchovú ťažbu, pri ktorej by sa ložisko jednoducho odkopávalo z veľkého lomu. Ruda sa dobýva v podzemí a následne sa dopravuje na ďalšie spracovanie.

Za príbehom poslednej aktívnej zlatej bane sa skrýva aj pomerne úspešný biznis. Spoločnosť Slovenská banská, ktorá prevádzkuje Baňu Rozália, dosiahla podľa údajov portálu Finstat v roku 2025 tržby približne 26,6 milióna eur.

Ešte zaujímavejší je výsledok hospodárenia. Firma vykázala čistý zisk 9,2 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast približne o 53 percent. Pri pohľade na počet pracovníkov ide o pozoruhodné čísla.

Podľa banského úradu pracovalo v roku 2025 v spoločnosti Slovenská banská pri dobývaní a spracovaní rúd 132 zamestnancov. Z nich bolo 78 priamo v podzemí a ďalších 54 na povrchu. Zaujímavé je, že počet pracovníkov v posledných rokoch dokonca stúpal. Banský úrad uvádza, že po roku 2020, keď mala spoločnosť 117 zamestnancov, ich počet postupne vzrástol na súčasných 132.

Posledná na našom území

Ťažba v okolí Banskej Štiavnice a Hodruše má za sebou stáročia histórie. Slovenská banská bola založená v roku 1993 a nadviazala na dlhú tradíciu ťažby v štiavnicko-hodrušskom rudnom revíri. Dnes je situácia výrazne odlišná od minulosti.

Kým kedysi v oblasti fungovali desiatky baní, Baňa Rozália zostala posledným aktívnym závodom tohto typu na Slovensku a podľa samotnej spoločnosti aj na území bývalého Československa. Prevádzka pritom nie je určená pre bežných návštevníkov.

Spoločnosť však v Hodruši-Hámroch prevádzkuje aj historický komplex v bývalej bani Starovšechsvätých, kde možno nahliadnuť do histórie miestneho baníctva. Tradícia ťažby zlata v tomto regióne siaha ešte oveľa ďalej. Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi historicky významné banské oblasti Európy a ťažba drahých kovov tu prebiehala už pred stáročiami.

Ťažba má pokračovať aj v ďalších rokoch

Podľa banského úradu má Slovenská banská povolenú banskú činnosť pri dobývaní polymetalických rúd v príslušných dobývacích priestoroch. Jedno z povolení platí do konca roka 2030. Budúcnosť bane tak zatiaľ vyzerá pozitívne.

Rozália zostáva aktívnou súčasťou slovenského baníctva a zároveň unikátom v rámci regiónu. V roku 2025 síce vyťažila menej rudy ako v predchádzajúcom roku, približne 48,3 tisíca ton oproti 56,4 tisíca ton v roku 2024, stále však vyprodukovala stovky kilogramov zlata a striebra a desiatky ton ďalších kovov.

Slovensko tak stále patrí medzi krajiny, kde sa zlato reálne ťaží. A kým väčšina historických baní v strednej Európe už dávno utíchla, v Hodruši sa pod zem stále spúšťajú baníci.

Pozri aj:

Na Slovensku vyrastie nový obchodný areál, práce už začali. Známy reťazec tu otvorí svoju prvú…