Politická mapa Slovenska by sa podľa najnovšieho prieskumu opäť menila. Hoci na čele zostáva rovnaký víťaz, boj o druhé miesto, rozloženie síl v parlamente aj šance na zostavenie budúcej vlády naznačujú, že povolebná matematika by bola mimoriadne zložitá.
Voľby do Národnej rady (NR) SR by v júli vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 20,8 percenta hlasov. Druhá by skončila strana Smer-SD s podporou 17,3 percenta voličov. Po nej by nasledovala strana Republika so ziskom 9,7 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24.
Osem strán by sa dostalo do parlamentu
Do parlamentu by sa dostali aj SaS (8,8 percenta), Hlas-SD (8,5 percenta) a Hnutie Slovensko so ziskom rovných osem percent. Rovnako i KDH, ktoré by volilo 7,7 percenta respondentov, a Demokrati, ktorí by získali 5,8 percenta hlasov.
Pred bránami parlamentu by zostali SNS (4,8 percenta), Maďarská aliancia a Právo na pravdu (zhodne po 2,8 percenta), Sme rodina (2,2 percenta), Strana vidieka (0,3 percenta), KSS a ĽSNS (zhodne po 0,2 percenta) a Spravodlivosť (0,1 percenta).
PS by získalo najviac mandátov
Na základe prieskumu by PS v parlamente zastupovalo 35 poslancov, Smer-SD 31 a Republika by mala 17 mandátov. S 15 poslancami by v NR SR boli SaS a Hlas-SD. Hnutie Slovensko by obsadilo 14 kresiel, KDH 13 a Demokrati by získali desať mandátov.
Prieskum sa realizoval od 8. do 14. júla na vzorke 1000 respondentov.
Polarizácia má podľa autorov reálne dôsledky
Slovensko je druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe, hneď za Maďarskom a tesne pred Španielskom. Vyplýva to z medzinárodného projektu V-Dem, ktorý v utorok priblížili predstavitelia DEKK Inštitútu. Tí na tento trend reagovali vydaním štúdie Polarizácia a antisystém 2026.
„Dlhodobo extrémne polarizované spoločnosti vo svete nám dokazujú, že polarizácia môže eskalovať do fyzického násilia či vojnového konfliktu. Príkladom je situácia v Iraku či Sýrii. Nepokoje v Severnom Írsku nám zároveň ukazujú, že nezvládnutá polarizácia môže prejsť do násilných konfliktov aj vo vyspelých a bohatých krajinách,“ vysvetlil hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč. Štúdia informuje, že polarizácia na Slovensku prináša reálne dôsledky.
Analytici pomenovali aj hlavné príčiny polarizácie
Dáta ukazujú napríklad vplyv na vzťahy. „V prieskume sme sa pýtali na to, či respondenti obmedzili alebo prerušili pre rozdielne názory kontakt s niekým, s kým predtým trávili čas. Viac ako dve tretiny (66,7 percenta) nikdy z týchto dôvodov kontakt neprerušili, čo je približne o päť percent menej ako minulý rok. Navyše vzrástol podiel ľudí, ktorí prerušili vzťah s priateľmi, dokonca aj s rodičmi. Konflikty o hodnotové a politické témy prenikajú do osobných vzťahov o niečo častejšie ako minulý rok,“ zdôraznila analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.
Výskumníci zapracovali do štúdie tiež príčiny polarizácie v spoločnosti. Zoznam zostavili na základe vlastného výskumu a tiež odbornej literatúry z oblasti spoločenskej súdržnosti, polarizácie a kolektívnej identity. Medzi príčinami je napríklad využívanie polarizácie ako mocenskej techniky. Analytici vysvetlili, že polarizujúci lídri apelujú na základné evolučné inštinkty. Používajú viac čierno-bielej rétoriky a ich posolstvá sa zdajú byť preto jasnejšie. Medzi ďalšie silné príčiny zaradili výskumníci tiež ekonomickú nerovnosť i zlyhania Slovenska pri zvládaní minulých kríz.
Zistenia štúdie naznačujú, že rozdelenie spoločnosti sa na Slovensku stalo akýmsi novým normálom, na ktorý krajina dopláca. Okrem poškodzovania vzťahov uvádza DEKK Inštitút následky ako odlev mozgov do zahraničia, horšie duševné zdravie obyvateľstva, nižšiu schopnosť spolupráce, legislatívnu paralýzu či podkopávanie dôvery v demokratické procesy a inštitúcie.
Nahlásiť chybu v článku