Hlavným poslaním UNESCO je budovať mier a medzinárodnú spoluprácu prostredníctvom vzdelávania, vedy, kultúry a komunikácie. Azda najznámejšie, čo robí, je vedenie Zoznamu svetového dedičstva (World Heritage List), do ktorého patria napríklad Taj Mahal v Indii, Akropola v Aténach či Spišský hrad na Slovensku.
Staroveké fénické mesto Súr, ležiace na juhu Libanonu, ktoré v posledných mesiacoch bombardovala izraelská armáda, bolo v utorok zaradené na zoznam ohrozených lokalít svetového dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). TASR o tom píše s odvolaním sa na agentúru AFP.
O zaradenie požiadala samotná vláda
O zaradenie na zoznam požiadala libanonská vláda. Rozhodnutie padlo na 48. zasadnutí Výboru svetového dedičstva prebiehajúceho v juhokórejskom meste Pusan.
Organizácia OSN na sieti X uviedla, že lokalita dostala priame zásahy a utrpela škody. Možnosť jej ochrany sa zhoršuje aj pre riziko ďalších útokov. „Podmienky na zabezpečenie ochrany a zachovanie mimoriadnej univerzálnej hodnoty tejto lokality už nie sú dostatočné,“ konštatovalo UNESCO.
Mesto je známe archeologickými nálezmi
Starobylé mesto Súr, založené približne pred 4700 rokmi, sa nachádza 83 kilometrov južne od libanonskej metropoly Bejrút a len 20 kilometrov od hraníc s Izraelom. Na zozname svetového dedičstva je od roku 1984. Mesto je známe najmä archeologickými nálezmi z obdobia Rímskej ríše vrátane víťazného oblúka a hipodrómu z 2. storočia.
V dôsledku prebiehajúceho konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hizballáh sa mesto Súr stalo cieľom opakovaných útokov. Väčšina obyvateľov ho opustila po výzvach izraelských síl na evakuáciu, ktoré sa týkali aj niektorých archeologických zón. Jeden z chránených objektov dostal v júni priamy zásah.
Hizballáh vtiahol Libanon do širšieho konfliktu po tom, ako vypálil rakety na Izrael v odvete za americko-izraelské útoky na Irán spustené 28. februára. Tel Aviv na to reagoval ostreľovaním a pozemnou operáciou na území Libanonu, pri ktorých zahynulo viac než 3600 ľudí.
Libanon obvinil Izrael z porušovania Haagskeho dohovoru z roku 1954, ktorý zaväzuje bojujúce strany k ochrane kultúrnych pamiatok počas ozbrojených konfliktov. Kritizoval tiež ignorovanie symbolu Modrého štítu, používaného na označenie chránených kultúrnych lokalít.
Ďalšie ohrozené miesta
Zoznam ohrozených lokalít svetového dedičstva UNESCO (List of World Heritage in Danger) zahŕňa pamiatky a prírodné rezervácie, ktorým hrozí vážne poškodenie. Dôvodmi bývajú najmä ozbrojené konflikty, živelné pohromy, masový turizmus, znečistenie či nelegálna výstavba. Patria sem napríklad Národný park Virunga v Konžskej demokratickej republike, ležiaci medzi pohoriami Ruwenzori a Virunga, staroveké mesto Hatra v Iraku, historické centrum Odesy na Ukrajine či archeologická lokalita Chan Chan v Peru.
Naposledy na tento zoznam pribudol Kláštor svätého Hilariona (známy aj ako archeologická lokalita Tell Umm Amer). Je to vzácny staroveký kresťanský komplex nachádzajúci sa v Pásme Gazy, neďaleko mesta An-Nuseirat.
V decembri 2023 udelilo UNESCO kláštoru „dočasnú zvýšenú ochranu“. V januári 2024 informovala televízia Al Jazeera, že kláštor je jedným zo 195 miest kultúrneho dedičstva, ktoré boli od začiatku vojny v Gaze poškodené alebo zničené. V júli 2024 bol kláštor zaradený na Zoznam svetového dedičstva v ohrození UNESCO.
Zápis bol urýchlený pomocou núdzových postupov, pričom UNESCO vyjadrilo „hlboké znepokojenie nad dopadom prebiehajúceho konfliktu na kultúrne dedičstvo, najmä v Pásme Gazy“ a uviedlo: „Organizácia nalieha na všetky zúčastnené strany, aby prísne dodržiavali medzinárodné právo, a zdôrazňuje, že kultúrne hodnoty by nemali byť cieľom ani používané na vojenské účely, keďže sa považujú za civilnú infraštruktúru.“
Nahlásiť chybu v článku