Sahara je v pohybe a Európa jej podľa odborníkov stojí v ceste. Stačí, ak sa v správny čas pozriete na Atény, Madrid či Neapol a uvidíte v nich malý kúsok Afriky. Prečo je to tak?
správy od nás budete mať ako prví.
Dostáva sa až na sever Európy
Nejedno veľké mesto už roky bojuje so znečistením ovzdušia. Ako ale informuje web IFL Science, jeho kvalitu čoraz viac ovplyvňuje piesok zo Sahary. Odborníci v novej štúdii publikovanej pred niekoľkými dňami v časopise Nature píšu o tom, ako využili umelú inteligenciu na sledovanie pohybu prachu v Európe v rokoch 2012 až 2021.
Výsledky sú vskutku zaujímavé. Hoci sa hladiny drobných častíc znečisťujúcich ovzdušie pochádzajúcich z motorov s vysokou spotrebou paliva a z priemyslu znížili, došlo k výraznému nárastu množstva púštneho prachu, a to najmä v južných častiach Európy.
Piesok sa šíri zo Sahary v severnej Afrike, prenáša sa cez Stredozemné more a zadržiava sa v atmosfére nad južným Španielskom, Portugalskom, Talianskom, Balkánom a Gréckom. Saharský piesok sa dostáva dokonca až do severnej Európy, hoci v porovnaní s južnejšími regiónmi bližšie k Afrike je to len nepatrné množstvo.
V budúcnosti to môže byť vážny problém
Zistenia hovoria jednoznačne: Saharského piesku prúdi do Európy čoraz viac. V budúcnosti by to pre najviac zasiahnuté regióny mohlo znamenať vážny problém. V niektorých prípadoch môže saharský prach narobiť poriadnu neplechu a ľudí vystrašiť. Napríklad, 16. októbra 2017 sa obloha nad Britskými ostrovmi zafarbila do surrealistického sépiového odtieňa a slnko žiarilo krvavočervenou farbou.
Bol to následok hurikánu Ophelia, ktorý rozniesol saharský piesok po veľkej časti Európy. Ten sa následne spojil s dymom z rozsiahlych lesných požiarov, ktoré v tom čase vyčíňali v Portugalsku a v Španielsku.
Prečo sa to ale všetko deje? Dôvodom je tzv. dezertifikácia Sahary. V dôsledku prirodzených klimatických cyklov a globálneho otepľovania spôsobeného človekom sa obrovská piesková plocha rozširuje. Odhaduje sa, že v priebehu 20. storočia sa rozloha púšte zväčšila o 10 percent a zväčšuje sa aj naďalej.
#Ophelia whipping up Sahara dust in London. #Bladerunner 2017 pic.twitter.com/pbal5oAxj7
— Nilufar Now (@TweetNilufar) October 16, 2017
Čoraz intenzívnejšie búrky
V súčasnosti podľa odborníkov nie je možné s istotou určiť, do akej miery môže za šírenie piesku práve ľudská aktivita. Isté ale je, že k dezertifikácii prispieva vysoká produkcia skleníkových plynov a globálne otepľovanie. To spôsobuje suchšie podmienky v niektorých regiónoch, a to zas rozširovanie púšte.
Spolu s rozširovaním Sahary spôsobujú zmenené cirkulačné vzory v atmosfére aj čoraz silnejšie vetry nad Stredozemným morom. „Množstvo búrok, ktoré k nám prinášajú púštny prach zo Sahary a z Arabskej púšte, sa v skutočnosti nezvýšilo. Naberajú však na intenzite, v dôsledku čoho do Európy prenášajú viac piesku ako predtým,“ vyjadril sa Petros Vasilakos, výskumník z Centra pre energetické a environmentálne vedy a hlavný autor štúdie.
Vplyv na ľudské zdravie
Ako vieme, že piesok pochádza práve zo Sahary? Podľa odborníkov má jedinečné chemické zloženie. Chemická analýza môže odhaliť, odkiaľ presne piesok prišiel. Tuhé častice pochádzajúce napríklad z mestských stavenísk majú vysoký obsah vápnika vďaka betónu a kameňu. Častice z dopravy a emisií z domácností sa skladajú prevažne z uhlíka pochádzajúceho zo spaľovania fosílnych palív.
Púštny prach je zas bohatý na hliník, jeden z najhojnejšie sa vyskytujúcich prvkov v zemskej kôre. Jednou z otázok, ktorá odborníkov trápi najviac, je, aký vplyv bude mať saharský piesok na ľudské zdravie. Môže sa totiž dostať hlboko do pľúcnych tkanív a poškodiť ich alebo spôsobiť v nich zápal. To zvýši riziko vzniku respiračných problémov, ako je astma. Zvýši sa tiež riziko srdcového infarktu. Ďalšie zistenia však prinesú len ďalšie dlhodobé štúdie.
Ak vás zaujíma veda, pozrite si aj náš článok o zaujímavom objave v niekdajšej uránovej bani.
Nahlásiť chybu v článku