Nový maďarský premiér Péter Magyar ešte pred nástupom avizoval odvolanie Orbánom dosadeného prezidenta a tvrdil, že je ochotný kvôli tomu zmeniť ústavu. To sa napokon dnes aj stalo.
Poslanci maďarského parlamentu v pondelok večer schválili 17. dodatok k ústave, ktorého priamym dôsledkom je odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka z funkcie. Premiér Péter Magyar predtým pohrozil Sulyokovi ústavnou žalobou v prípade, ak ho odmietne do piatich dní podpísať.
Za prijatie dodatku hlasovalo 139 poslancov, šiesti boli proti a nikto sa nezdržal. Opozičné strany Fidesz a KDNP celé pondelkové zasadnutie parlamentu bojkotovali. Sulyokov mandát má zaniknúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí platnosti dodatku. Novú hlavu štátu má zvoliť až do nadobudnutia účinnosti novej ústavy parlament, maximálne však na päť rokov.
Podobné právomoci ako u nás
Prezidenta v Maďarsku volí parlament a hoci sú jeho právomoci prevažne ceremoniálne, môže vetovať legislatívu alebo ju posielať na preskúmanie ústavnému súdu. Je to teda veľmi podobné, ako na Slovensku.
Magyar v sobotu v príspevku na Facebooku napísal, že pokiaľ Sulyok dodatok do piatich dní nepodpíše, podajú na neho ústavnú žalobu. Dodatok zahŕňa taktiež obmedzenie mandátu poslancov na 12 rokov. V jeho znení sa uvádza, že cieľom je zabezpečiť „predpoklady pre obnovenie ústavnej demokracie“.
Dodatok po vstúpení do platnosti ukončí Sulyokovo funkčné obdobie, pričom sa odvoláva na prezidentovu „vážnu stratu dôvery“ v spoločnosti. Magyar dal po výhre v aprílových parlamentných voľbách prezidentovi a viacerým ďalším ústavným činiteľom ultimátum na odstúpenie do 31. mája, k čomu však nedošlo. Prezident republiky už skôr avizoval, že dobrovoľne neodstúpi a svoju pozíciu je pripravený brániť právnymi prostriedkami.
Šéf strany Tisza v minulosti opakovane označil Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok“ režimu bývalého premiéra Viktora Orbána. Prezident v polovici mája jasne deklaroval, že neodstúpi a že mieni naplniť svoj mandát aj prísahu. Sulyok pred vymenovaním za prezidenta v roku 2024 slúžil desať rokov ako sudca ústavného súdu. Dodatok k ústave podľa neho porušuje vo viacerých bodoch zásady právneho štátu, demokracie a princípu deľby moci.
Magyar v pondelok pred hlasovaním obvinil Sulyoka z toho, že neustále uprednostňuje záujmy strany Fidesz pred ústavnými princípmi. „Každý Maďar vie, že vždy, keď si Tamás Sulyok musel vybrať medzi ústavnosťou a záujmami Fideszu, vybral si a stále si vyberá záujmy Fideszu,“ vyhlásil.
Benátska komisia
Sulyok pritom v reakcii na tento dodatok minulý týždeň vo štvrtok prijal delegáciu Benátskej komisie. Hlava štátu sa 29. mája obrátila na tento poradný orgán Rady Európy pre ústavné otázky so žiadosťou o expertízu „pri riešení ústavného konfliktu medzi ústavnými činiteľmi, ktorý vznikol po voľbách, berúc do úvahy európske ústavné hodnoty,“ informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Skupina expertov na ústavné právo preskúma návrh novely ústavy z dielne vládnej strany Tisza, ktorá má umožniť odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka. Kancelária prezidenta dodala, že Benátska komisia naznačila, že je pripravená urýchlene prerokovať podanie a získať informácie o tejto veci prostredníctvom osobných konzultácií v Budapešti.
„Prezident republiky oceňuje záväzok Benátskej komisie podporovať riešenie spornej situácie a zároveň vyjadril nádej, že konzultácie medzi týmto orgánom a maďarskou vládou účinne prispejú aj k zachovaniu maďarského ústavného poriadku na úrovni, ktorá je v súlade s európskymi štandardmi,“ podčiarkla kancelária prezidenta.
S členmi delegácie sa stretol aj premiér Péter Magyar, ktorý podľa servera telex.hu na tlačovej konferencii kabinetu informoval o vzájomnej dohode, že zostanú v pravidelnom kontakte. Zhodli sa tiež na tom, že maďarská vláda aj Benátska komisia sú odhodlané zachovávať právny štát v Maďarsku.
„Benátska komisia nepovedala ani slovo kritiky k novele ústavy strany Tisza týkajúcej sa odvolania Tamása Sulyoka,“ reagoval na jednu z otázok novinárov a podľa jeho slov privítala začatie dlhého ústavného procesu zo strany maďarskej vlády.
Nahlásiť chybu v článku