Žiť v podmienkach typických pre USA rozhodne nie je pre slabé povahy. Na Slovensku síce máme vlastné problémy, no pravidelné hurikány, zúrivé tornáda či „plesňové búrky“ medzi ne zvyčajne nepatria. Ak ste posledné slovné spojenie doteraz nepočuli, nie ste sami. Téma prachových búrok obsahujúcich spóry huby Coccidioides však začína rezonovať stále viac, pretože sa v dôsledku meniacej sa klímy objavuje aj v oblastiach, kde sa problém predtým nevyskytoval. Spolu s ňou sa šíri aj choroba, ktorú mnohí lekári len ťažko rozpoznávajú.
V posledných desaťročiach odborníci zaznamenali znepokojujúci nárast prípadov kokcidioidomykózy, známej aj ako údolná horúčka. Kým v roku 2008 bolo hlásených približne 7 500 prípadov, v roku 2023 ich už bolo viac ako 21-tisíc.
Odborníci odhadujú, že skutočný počet nakazených môže dosahovať až 360-tisíc ročne. Ako informoval IFL Science, len v Kalifornii sa počet prípadov v roku 2024 medziročne zvýšil o viac ako 72 %.
Vinníkom sú mikroskopické spóry huby Coccidioides, ktoré vietor víri z pôdy do ovzdušia.
Do konca storočia sa môžu dostať až do Kanady
Huba Coccidioides sa prirodzene vyskytuje v suchých a prašných oblastiach štátov ako Arizona či Kalifornia. Ešte pred niekoľkými desaťročiami bola pritom prakticky neznáma mimo juhozápadu USA.
Dnes už odborníci potvrdili jej výskyt aj severnejšie, v štátoch Oregon a Washington. Niektoré analýzy navyše predpokladajú, že do konca storočia by sa mohla rozšíriť až do Severnej Dakoty, Minnesoty a dokonca prekročiť aj kanadské hranice.
Dôvodom sú klimatické zmeny, ktorých dôsledky možno podľa IFL Science pozorovať doslova v priamom prenose. Ako príklad uvádza Veľké soľné jazero v štáte Utah, ktorého objem je v súčasnosti približne o tri štvrtiny menší než zvyčajne. Juhozápad USA nezažil takéto sucho viac ako 1 200 rokov a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia mala zlepšiť.
Sucho a prachové búrky sú pre huby ideálnym prostredím
Práve takéto klimatické podmienky však vytvárajú ideálne prostredie na šírenie huby Coccidioides. Ako vysvetľuje Tom Chiller, bývalý vedúci oddelenia mykotických chorôb v amerických Centrách pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC): „Huby sú neuveriteľne prispôsobivé. Výborne si nachádzajú nové miesta, šíria sa, rastú a prežívajú. Robia to už desiatky miliónov rokov,“ povedal minulý rok v rozhovore pre Stanfordskú univerzitu.
„V dôsledku zmien životného prostredia vidíme čoraz viac oblastí, ktoré sú pre rast týchto spór ideálne.“
Kým spóry zostávajú v pôde, pre človeka nepredstavujú výrazné riziko. Problém nastáva vo chvíli, keď ich vietor rozvíri do ovzdušia a ľudia ich vdýchnu. Podľa štúdie z roku 2024 prachové búrky a dlhotrvajúce suchá, ktoré sú dôsledkom klimatických zmien, preto problém šírenia spór Coccidioides zhoršujú.
„Mnohí sa obávajú, že majú rakovinu alebo inú vážnu chorobu.“
Údolná horúčka môže mať rôzny priebeh. Treba však dodať, že veľká časť prípadov sa nikdy nedostane do oficiálnych štatistík práve z dôvodu, že mnohí ľudia po vdýchnutí spór nemajú žiadne príznaky alebo sa u nich objavia len mierne ťažkosti pripomínajúce bežnú chrípku. Menej závažný priebeh ochorenia majú približne traja z piatich pacientov, u ktorých bola infekcia potvrdená.
Problémom je, že u zvyšnej časti pacientov sa údolná horúčka môže rozvinúť do závažného ochorenia. Podľa Johna Galgianiho z Arizonskej univerzity môže byť pre mnohých ľudí infekcia dokonca vyčerpávajúcejšia než mononukleóza. „Títo pacienti sa cítia príšerne, nedokážu vstať z postele ani ísť do práce a často zostávajú chorí celé týždne či mesiace. Mnohí sa obávajú, že majú rakovinu alebo inú vážnu chorobu,“ uviedol odborník.
Hoci technicky ide o ochorenie pľúc, nákaza môže vyvolať široké spektrum príznakov vrátane únavy, vyrážok, bolestí kĺbov či hlavy. U niektorých pacientov sa rozvinie ťažká pneumónia, u iných môže infekcia viesť k trvalému poškodeniu pľúc. V najhorších prípadoch sa huba môže rozšíriť až do mozgu a miechy, kde spôsobí meningitídu.
Pacient nemusí dostať správnu diagnózu
Každoročne v dôsledku ochorenia zomierajú stovky ľudí. Autori štúdie z roku 2024 však predpokladajú, že v budúcnosti bude pribúdať nielen infekcií, ale aj úmrtí súvisiacich s týmto ochorením.
Hoci liečba existuje, často ide o dlhý a náročný proces. Antimykotiká – lieky proti hubovým infekciám – navyše môžu spôsobovať množstvo vedľajších účinkov. V niektorých prípadoch ich pritom musia pacienti užívať aj do konca života.
To všetko však platí iba v prípade, že pacient dostane správnu diagnózu. Ako upozorňuje Chiller, ochoreniu sa stále nevenuje dostatočná pozornosť, hoci si ju jednoznačne zaslúži. Aj v oblastiach, kde sa údolná horúčka vyskytuje najčastejšie, sa podľa neho stále stretávajú pacienti s nesprávnou diagnózou, ktorým sú predpísané opakované kúry antibiotík skôr, než niekoho napadne otestovať ich na túto infekciu.
Nahlásiť chybu v článku