Rusko má množstvo štátov zozname nepriateľských, respektíve, ako by klasik povedal, „nie priateľských“ vlád, a Česko si na tomto zozname najnovšie pohoršilo. Putinovi sa tak Babišova vláda zjavne „nie páči“.
Česká republika sa ocitla na piatom mieste na ruskom zozname nepriateľských vlád spolu s Poľskom, Fínskom a Švédskom. Zoznam každý mesiac vydávajú ruské vládne noviny Vzgljad a Česko bolo doposiaľ na desiatom mieste, píše TASR na základe správy portálu Novinky.cz. Treba však tak povedať, že nejde o oficiálny vládny zoznam nepriateľských krajín. Keďže však ide o vládny denník, plní pokyny prezidenta Putina.
Česko klesá a stúpa
Ruské noviny zverejňujú rebríček od novembra 2025, keď bola v ČR pri moci ešte vláda premiéra Petra Fialu a krajina vtedy získala štvrté miesto. Po nástupe Andreja Babiša do premiérskeho úradu Česko klesalo, no aktuálne sa zas dostalo na piatu priečku.
„Piate miesto si rozdelilo Poľsko, Fínsko, Česko a Švédsko. Tieto krajiny pokračovali v poskytovaní finančnej a vojensko-technickej podpory Kyjevu a zároveň sa zúčastňovali na cvičeniach NATO, ktoré sa konali v bezprostrednej blízkosti ruských a bieloruských hraníc,“ uviedli ruské noviny.
„Za osobitnú zmienku stojí Česká republika, ktorej iniciatíva na výrobu munície dlhého doletu pre Ukrajinu získala ďalšie financovanie,“ napísal Vzgljad. Novinky však podotkli, že nie je zrejmé, o čom noviny písali vzhľadom na to, že iniciatíva v júni podľa dostupných informácií ďalšie financie nedostala.
Ako je na tom Slovensko?
Česko celkovo získalo 75 bodov zo 100, zatiaľ čo na prvom mieste sú Nemci s 95 bodmi, druhý Lotyši s 90 a tretí Estónci spolu s Britmi s 85 bodmi. Štvrté skončilo Francúzsko (80 bodov). Čím viac bodov štát získa, tým nepriateľskejšie voči Rusku údajne vystupoval, ozrejmili Novinky.
Čo sa týka Slovenska, ruský denník nás z tohto zoznamu vyradil ešte v marci 2026, napísala Pravda. Samotná ruská vláda nás však na svojej „čiernej listine“ naďalej udržiava a to aj napriek tomu, že Putin sa v posledných rokoch viackrát stretol s Robertom Ficom.
„Hodnotenie sa skladá so šiestich kritérií. Najdôležitejšia je vojensko-politická činnosť proti Rusku – až 30 bodov. Tlak na sankcie sa hodnotí 20 bodmi,“ vysvetlil redaktor Vzgljadu. „Diplomatické nepriateľstvo a informačná vojna môžu krajine pridať 15 bodov a diskriminácia ruského podnikania a podpora nepriateľských neziskových organizácií pridajú desať. V každom smere existuje podobná stupnica, ktorá umožňuje hodnotiť a zaradzovať kroky štátov,“ dodal.
Podľa redakcie ovplyvnilo júnové výsledky najviac vojenské cvičenie Ramstein Flag 18 neďaleko ruských a bieloruských hraníc.
Putin je odhodlaný
Iba včera sme pritom zverejnili správu, že vojna na Ukrajine sa zrejme tak skoro neskončí a Putin je odhodlaný pokračovať. Ruský prezident totiž odmieta výzvy na mierové rokovania s Kyjevom, uviedli pre agentúru Reuters tri zdroje blízke Kremľu. Nedávne ukrajinské dronové útoky na ruské ropné rafinérie a prístavy údajne posilnili Putinove odhodlanie zatiaľ pokračovať v boji.
Dva z týchto zdrojov, ktoré hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, sa domnievajú, že Putin bude pravdepodobne ďalej eskalovať tento konflikt, ktorý už trvá piaty rok. Podľa jedného z nich je takýto vývoj vysoko pravdepodobný už v nadchádzajúcich mesiacoch.
Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Putin chce, aby vojna skončila, a že riešenie je „bližšie, než si ľudia uvedomujú“. Takéto vyjadrenie má pritom Trump už od svojho nástupu do úradu v januári 2025, no jeho slová sa nenaplnili.
Nahlásiť chybu v článku