Bežecký tréner Ďurica: Nebežec sa vie na 5 km preteky pripraviť za 3 mesiace. Polmaratón odporúčam až po viac ako pol roku

Beh sa medzi ľuďmi teší veľkej popularite. Po celom Slovensku nájdete bežecké kluby, môžete sa zúčastniť rôznych pretekov a na Strave sledovať výkony svojich kamarátov, ale aj profesionálnych športovcov. O tom, ako s behom začať, čo by ste si pri ňom mali ako hobby bežci sledovať, v čom tkvie tajomstvo elitných kenských bežcov alebo prečo je dôležité naučiť sa pracovať s negatívnymi myšlienkami sme sa rozprávali s viacnásobným majstrom Slovenska a bežeckým trénerom Petrom Ďuricom. 

Peter Ďurica má na svojom konte úchvatné bežecké osobné rekordy, ako napríklad 1500 metrov za 3:49:89, 5 kilometrov za 14:31 minút alebo 10 kilometrov za 31:05 minút. Okrem toho pomáha svojim zverencom zlepšovať ich výkony.

„Keď vidím bežca v karbónových teniskách, ktorý beží polmaratón alebo maratón tempom 6:00 až 7:00 min/km, má padnutú klenbu, koleno mu padá dovnútra a každým krokom preťažuje celý pohybový vzorec, je mi ho úprimne ľúto. Nehovoriac o bežcoch, ktorí si pred behom dávajú lieky od bolesti, len aby dokázali dobehnúť polmaratón alebo maratón a potom to prezentujú ako motiváciu pre mladú generáciu,“ približuje nám.

„Každá dlhá vzdialenosť, či už polmaratón alebo maratón, má svoje tréningové zákonitosti. Treba ich rešpektovať a ideálne sa poradiť s niekým skúseným. Ani vodičský preukaz nedostaneme po jednej jazde autom,“ objasňuje dôležitosť systematických tréningov.

Si bývalým reprezentantom Slovenska v stredných a dlhých vzdialenostiach, viacnásobným majstrom, a na svojom konte máš obdivuhodné bežecké výsledky. Ako si sa dostal k behu a kedy si si uvedomil, že tieto trate sú pre teba tie pravé?

K behu som sa dostal počas strednej školy. Všimol si ma náš telocvikár a spýtal sa ma, či by som to nechcel skúsiť a pridať sa do bežeckého klubu AK Zvolen. V tom čase tam bola len jedna baba, ktorá už bola reprezentantkou na 800 metrov. Zároveň som stále hrával tretiu najvyššiu futbalovú ligu, takže som sa musel rozhodnúť, čomu sa budem venovať naplno. Myslím si, že som sa rozhodol správne, keď som si vybral bežeckú kariéru.

Začínal som na kratších vzdialenostiach, najmä na 800 a 1500 metrov. Tie mi zo začiatku sedeli viac, pretože z futbalu som mal určitú rýchlosť. Chýbal mi však vytrvalostný základ, ktorý bežec potrebuje aj na tieto trate. Postupne, ako som trénoval pod bežeckými trénermi, sme sa dostali aj k 3000 metrom v hale, k 3000 metrom prekážok a k 5000 metrom. Práve tieto disciplíny mi sadli asi najviac a dosiahol som v nich aj svoje najlepšie výsledky.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Peter Ďurica | Bežecký tréner (@peter.durica)

Ako vyzerá tvoja osobná príprava na preteky a čo je počas nej pre teba najnáročnejšie?

Príprava je viacročný proces. Nejde to zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, ani z mesiaca na mesiac. Ako bežecký tréner viem, že každá bežecká disciplína má svoj rešpekt a každý by sa mal zamyslieť nad tým, ako sa k nej postaví. Ak mi niekto povie, že chce o tri mesiace bežať maratón, no nikdy predtým nebehal ani nerobil podobný šport, snažím sa mu vysvetliť, čím si telo počas takejto prípravy prechádza, ako sa na to musíme nachystať a koľko času to môže trvať, aby bol človek schopný zabehnúť maratón bez zbytočných problémov.

Moja príprava je zvyčajne rozdelená na dva vrcholy v sezóne. Prvým je zimná časť, kde bývajú halové majstrovstvá Slovenska, ak sa tak s trénerom nastavíme. Druhým vrcholom je letná časť, počas ktorej je omnoho viac pretekov – nielen na Slovensku, ale hlavne v zahraničí, kde je silnejšia konkurencia, beží sa rýchlejšie a každý chce podať čo najlepší výkon v danom momente.

Zimná príprava býva veľmi náročná, pretože bežec si vtedy buduje základ. Je to podobné ako pri stavbe domu – najskôr musia byť pevné základy. Znamená to veľa kilometrov, veľa pomalších behov a veľa trpezlivosti. Náročné je aj to, že je skoro tma, po práci prichádza útlm a často zostáva len disciplína. Motivácia ide prirodzene dole, ale ako sa blíži jar, začíname behať vyššiu intenzitu a ťažšie tréningy smerované ku konkrétnej disciplíne.

Čomu všetkému v oblasti športu sa aktuálne venuješ?

Momentálne som stále úzko spojený s behom – jednak ako bežec, jednak ako bežecký tréner vo svojej skupine PD Running Crew. Nie sme veľká skupina, ako je dnes na Slovensku zvykom pri rôznych komunitných behoch, ale snažíme sa trénovať systematicky. Vychádzame z vedeckých poznatkov, aktuálnych trendov vo svete tréningu a zároveň aj z vedomostí, ktoré som získal na FTVŠ.

Ako trénerovi mi ide o to, aby sa zverenec prirodzene zlepšoval v každom aspekte – vo výkone, v disciplíne, psychike, regenerácii aj v celkovom prístupe k športu. Popritom aktuálne pôsobím aj v Športovom centre polície, kde máme športovcov, ktorí sú majstrami sveta, olympijskými medailistami alebo reprezentantmi Slovenska. Našou úlohou je pomáhať im, aby mohli opäť bojovať za Slovensko čo najlepšie.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Peter Ďurica | Bežecký tréner (@peter.durica)

Ilustrujme si modelovú situáciu: príde za tebou ako za bežeckým trénerom nový zverenec, ktorý nikdy predtým nebehal. Ako vyzerajú začiatky vašej spolupráce? Čo sú prvé možné chyby, ktorých sa spolu snažíte vyvarovať?