Čakanie v rade patrí k bežnej súčasti nakupovania. Človek je však tvor vynaliezavý, a tak nie je žiadnym prekvapením, že sa z času na čas nájde niekto, kto sa drží hesla „čas je drahý“, a preto sa aj túto bežnú činnosť snaží nejakým spôsobom obísť. Zákazníčka opísala situáciu z Česka, ktorá podľa nej prekročila hranice tolerancie.
Ako informoval portál Kupi, staršia žena si chcela udržať miesto v rade tak, že pri pokladnici nechala nákupný vozík. Sama však pri ňom nestála. Opakovane odchádzala medzi regály, pridávala ďalší tovar a vždy sa len na chvíľu vrátila, aby vozík posunula dopredu.
Vozík jej poslúžil ako „miestenka“
Obchod bol plný, ľudia sa medzi sebou sotva míňali a rady pri pokladniciach postupovali pomaly. Pôvodne išlo o rýchly nákup, no už pri príchode bolo zrejmé, že to nebude také jednoduché. Pri čakaní si zákazníci začali viac všímať správanie staršej ženy.
Opakované odchody od vozíka im postupne začali prekážať. Každý v rade stál, sledoval posun a strážil si svoje miesto. V jednej chvíli vznikla medzera, ktorú ľudia prirodzene zaplnili. Vozík bez prítomnosti majiteľky nepovažovali za dôvod, aby miesto zostalo voľné.
Keď sa žena vrátila, snažila sa svoje miesto obhájiť. Ostatní jej však dali najavo, že bez prítomnosti ho nemôže považovať za svoje. Atmosféra v rade sa okamžite zmenila, ľudia začali situáciu vnímať citlivejšie a napätie rástlo.
Následne seniorka ostatných s vozíkom obišla a zaradila sa dopredu. Ani potom však pri pokladnici nezostala, opäť si odbehla po ďalší tovar. Prítomní mali z celej situácie pocit, že nejde o náhodu, ale o premyslený spôsob, ako si skrátiť čakanie.
Odborník: Rozhoduje prítomnosť, nie vozík
K prípadu sa pre portál Kupi vyjadril odborník na etiketu Daniel Šimek. Podľa neho rad funguje na jednoduchom princípe: kto príde skôr, dostane sa na rad skôr, pričom tento princíp je všeobecne rešpektovaný. Krátke odbehnutie je podľa neho ešte akceptovateľné, no len výnimočne a na krátky čas.
Ak sa správanie opakuje, pôsobí to ako získavanie výhody na úkor ostatných. Zdôraznil tiež, že miesto v rade si človek nedrží predmetom, ale svojou prítomnosťou. V prípade, že odíde, je odkázaný na ochotu ostatných, nie na automatické uznanie svojho miesta.
Nahlásiť chybu v článku