Pred 10 rokmi zomrel jeden z najdôležitejších ľudí v dejinách ľudstva, ale takmer nikto o tom nehovoril

V roku 2016 nás opustilo mnoho známych a slávnych ľudí. Všetci máme v pamäti úmrtia speváka Georgea Michaela, ale určite si mnohí vybavia tiež smrť Davida Bowieho, Princa, Alana Rickmana alebo aj politika a kubánskeho revolucionára Fidela Castra. Popri týchto, určite významných osobnostiach, však v roku 2016 zomrel aj muž, vďaka ktorému sa podarilo úplne zlikvidovať jednu z najhorších a najnebezpečnejších chorôb, aká kedy existovala.

Doktor Donald Henderson sa postaral o to, že ľudstvo už nestraší strašná smrteľná choroba – kiahne. Nemáme na mysli ovčie kiahne, ktoré patria medzi pomerne ľahko zvládnuteľné ochorenia, ale pravé kiahne – Variola vera/Variola major. 

Pravé kiahne ako globálna pandémia

Ako píše portál History of Vaccines, pravé kiahne sú jedinou ľudskou chorobou, ktorá bola globálne eradikovaná (vyhubená) pomocou medicíny. Skôr ako sa to však podarilo, po celé tisícročia terorizovali ľudstvo. Pôvod ochorenia siaha až do starovekého Egypta, kde boli dôkazy o kiahňach nájdené na múmii faraóna Ramsesa.

Choroba sa prejavovala vyrážkami po celom tele, bolesťami hlavy, horúčkou a v mnohých prípadoch končila smrťou. Tým, ktorým sa podarilo prežiť, zostali na tele trvalé stopy v podobe jaziev. Úmrtnosť na kiahne sa často pohybovala až na úrovni 30 %, a v niektorých ťažkých prípadoch dokonca dosahovala 90 %.

Je známe, že v 20. storočí zabili pravé kiahne neuveriteľných 300 až 500 miliónov ľudí, čo ich robí jednou z najsmrteľnejších chorôb v histórii ľudstva. Kiahne boli využívané aj ako biologická zbraň, vzhľadom na to, že sa šíria kvapôčkovou infekciou, čo zaručuje mimoriadne efektívny prenos. Najznámejší je prípad, keď britskí kolonizátori v Severnej Amerike úmyselne šírili kiahne medzi domorodými americkými kmeňmi.

Prikrývky a deky, infikované vírusom, boli darované Indiánom, ktorých imunitný systém nikdy predtým nečelil takémuto vírusu. V dôsledku toho boli celé kmene vyhladené, zatiaľ čo Európania, ktorí mali vyvinutú aspoň čiastočnú imunitu po prekonaní kiahní (aj nepravých) a prežili v omnoho väčšom počte.

Henderson a jeho radikálny prístup

Ako píše portál Public Health, doktor Donald Henderson riadil v 60. a 70. rokoch medzinárodný očkovací program. Jeho úloha však bola oveľa zložitejšia a revolučnejšia, než sa na prvý pohľad zdá. V roku 1966 bol vymenovaný za riaditeľa programu pre vyhubenie kiahní vo Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO). Program v tom čase stagnoval a mnohí pochybovali, že sa ho vôbec podarí dokončiť.

Henderson však presadzoval nový, radikálny prístup. Namiesto masového očkovania celých populácií, čo bolo finančne a logisticky náročné, presadil stratégiu, ktorá sa nazýva „ring vaccination“ (očkovanie v kruhu). Táto metóda spočívala v tom, že keď sa objavil prípad ochorenia, tím pracovníkov okamžite izoloval chorého a rýchlo zaočkoval všetkých ľudí v jeho bezprostrednom okolí. Takto sa vytvorila akási imunitná bariéra, ktorá zabránila ďalšiemu šíreniu. Metóda sa ukázala ako veľmi efektívna a kľúčová, najmä v chudobných a odľahlých oblastiach Afriky a Ázie, kde bolo masové očkovanie nemožné.

Výzvy a obete

Ako píše portál NPR, Henderson trávil desiatky rokov na cestách, koordinoval tímy v 70 krajinách a čelil nekonečným prekážkam. Kiahne boli obzvlášť nebezpečné v Indii, Bangladéši a Etiópii, kde žila veľká časť svetovej populácie a kde boli zdravotnícke systémy veľmi slabé. Tímy v teréne, zložené z medzinárodných aj lokálnych odborníkov, čelili obrovským ťažkostiam a problémom. Cestovali do izolovaných dedín, kde sa šírili falošné informácie a kde mali ľudia strach z neznámych ľudí, ktorí prišli s ihlami. Jeden z najväčších úspechov dosiahol tím v Indii.

V roku 1974 bola v Indii najhoršia epidémia kiahní za posledné desaťročia, ktorá viedla k tisícom úmrtí. Hendersonova stratégia sa však ukázala ako účinná. Tímy v teréne, ktoré išli z domu do domu, našli posledné prípady a zaočkovali množstvo ľudí. V roku 1977 bol zaznamenaný posledný prirodzený prípad kiahní u dospelého muža menom Ali Maow Maalin v Somálsku.

O dva roky neskôr, 9. decembra 1979, WHO oficiálne vyhlásila kiahne za globálne eradikované. Bolo to víťazstvo medicíny a ľudskej spolupráce, akú svet nikdy predtým nevidel. Milióny ľudí, ktorí by inak zomreli, mali šancu na život vďaka obetavej práci doktora Hendersona a jeho tímu.

Silný odkaz do budúcnosti

Donald Henderson zomrel 19. augusta 2016 vo veku 87 rokov na zdravotné komplikácie súvisiace s pádom, pri ktorom si zlomil bedro. Jeho dedičstvo však pretrváva. Za svoju prácu získal v roku 2002 Prezidentskú medailu slobody, čo je najvyššie civilné vyznamenanie v USA, informuje NY Times.

Príbeh doktora Hendersona je obzvlášť dôležitý aj v dnešnej dobe, keď sa objavujú čoraz častejšie negatívne ohlasy voči očkovaniu. Príbeh pravých kiahní je však silným odkazom, ktorý ukazuje, aké dôležité sú vakcíny.

V súčasnosti sú vzorky vírusu pravých kiahní uchovávané len v dvoch laboratóriách na svete – jedno je v Rusku a druhé v USA.

Pozri aj:

„Žiletka v krku“ a tráviace problémy: Nový variant covidu sa k nám blíži, je však…