Poslanci Európskeho parlamentu sa vo štvrtok hlasovaním vyslovili v prospech navrhovaných zmien v systéme návratov pre neúspešných žiadateľov o azyl z tretích krajín. Podporili tak aj možné zriadenie takzvaných návratových centier mimo Európskej únie. Reforma počíta tiež s prísnejšími sankciami vrátane zadržania pre osoby, ktoré odmietnu opustiť územie EÚ.
správy od nás budete mať ako prví.
Informuje o tom TASR. Za opatrenia, ktoré navrhla Európska komisia minulý rok, hlasovalo na plenárnom zasadnutí v Bruseli 389 europoslancov, 206 bolo proti a 32 sa hlasovania zdržali. Pri ich prijatí sa stredopravicové frakcie podľa agentúry AP spoliehali na podporu krajne pravicových zoskupení, ktorým sa predtým vyhýbali. Proti hlasovali ľavicové a centristické politické skupiny.
Rokovania s členskými štátmi sa majú začať čoskoro
Podporenie príslušného nariadenia znamená, že europarlament je teraz o zmenách v azylovom a migračnom pakte pripravený začať rokovania s Radou EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty. Prvé kolo rokovaní s cyperským predsedníctvom sa má podľa vyhlásenia uskutočniť v najbližšom čase.

„Rozhodujúce zmeny, ktoré prináša toto nariadenie, umožnia jednoznačne zaručiť tento jasný princíp: ak prídete do Európy nelegálne, buďte si istí, že tu nezostanete,“ citovala agentúra AFP francúzskeho europoslanca Francoisa-Xaviera Bellamyho.
Nie všetky štáty sú presvedčené o účinnosti opatrenia
Sprísnenie migračnej politiky kritizovali mimovládne a ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International. Už predtým uviedli, že podľa nich predstavujú navrhované opatrenia „vážne riziká systematického porušovania ľudských práv“.
Taktiež niektoré členské štáty vrátane Francúzska a Španielska vyjadrili pochybnosti o účinnosti návratových centier mimo územia EÚ, do ktorých by boli v prípade schválenia legislatívy presúvaní migranti so zamietnutou žiadosťou o azyl.
Naopak, iné štáty dúfajú, že centrá budú pôsobiť ako odstrašujúci faktor a odradia migrantov od pokusov dostať sa do EÚ. Podľa agentúr malá skupina štátov, medzi ktoré patrí Dánsko, Rakúsko, Grécko, Nemecko a Holandsko, už skúma možnosti zriadenia týchto centier a rokuje o tom s vládami, predovšetkým v Afrike.
Koniec mal byť celkom iný. Diváci videli vec, ktorá v ňom ale nebola: Film Sedem je 4. najlepším vôbec
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok











Nahlásiť chybu v článku