Vladislava je robotníčka na stavbe: V niektorých firmách sú slabo platení aj muži, nieto ešte ženy. Práca ma baví

Keď padne zmienka o práci na stavbe, nejeden človek si zrejme predstaví najmä partiu chlapov. Češka Vladislava je však jasným dôkazom toho, že aj ženy dokážu na stavbe odviesť kus dobrej roboty. Či prší, sneží alebo svieti slnko, zvládnuť musí všetko. Prezradila nám, ako sa vyrovnáva s predsudkami, čo ju na stavebníctve najviac baví a ako zvláda neraz nepríjemné podmienky.

Vladislava svoje dni na stavbách dokumentuje aj prostredníctvom Instagramu. Fanúšikom ukazuje, čo všetko už zvládla a aké prekážky v práci prekonáva.

Prečo ste sa rozhodli práve pre toto odvetvie? Bolo to niečo, o čom ste snívali, alebo ste sa k tomu dostali skôr náhodne?

Stavebníctvo som si vybrala vďaka príjemnej skúsenosti z brigády s mojím ockom. Vzal ma na stavbu, aby som si vyskúšala niečo nové a zistila, ako taká práca vyzerá v praxi. Dovtedy som brigádovala hlavne v reštaurácii, takže prostredie stavby bolo pre mňa úplne iné a otvorilo mi nové obzory.

Postupom času, keď som začala premýšľať nad tým, čo by som chcela v živote robiť, som si uvedomila, že práve stavebníctvo je tá cesta. Dnes som presvedčená, že som si vybrala správne a táto profesia ma naozaj baví.

Pracujete v profesii, v ktorej dominujú najmä muži, ako to vnímate? A ako vás vnímajú kolegovia či klienti?

Môj názor je taký, že každý človek by mal mať možnosť robiť čokoľvek, čo ho robí šťastným – bez ohľadu na pohlavie. Stavebníctvo je síce odbor, kde stále prevažujú muži, ale ja to beriem tak, že práca nie je o tom, či ste žena alebo muž, ale o tom, aký ste človek a ako k tomu pristupujete. Občas sa, samozrejme, objaví aj nejaká nepríjemná poznámka, ale za ten čas som sa naučila mať nadhľad.

Uvedomujem si, že život je len jeden a je len na nás, ako ho prežijeme. Práca tvorí veľkú časť nášho života, a preto je dôležité robiť niečo, čo nám dáva zmysel. Najdôležitejší je pre mňa názor mojich najbližších. Moji rodičia sú na mňa hrdí a väčšina ľudí v mojom okolí ma berie ako normálneho človeka, ktorý sa rozhodol ísť svojou vlastnou cestou.

Stretávate sa s predsudkami? Ak áno, ako ich zvládate?