Slovenská ekonomika je v hrozivej situácii. Kým firmy krachujú a priemysel padá, predbieha nás aj Afrika

Slovenská ekonomika vstúpila do roku 2026 v náročnej situácii. Najnovšie prognózy a štatistické údaje naznačujú výrazné spomalenie rastu, pokračujúci útlm v priemysle, vysoký počet zaniknutých firiem a živností aj oslabenie na trhu práce. Niektoré dáta dokonca naznačujú, že kondícia našej ekonomiky je horšia ako počas krízy v roku 2009.

Oficiálny takzvaný rýchly odhad Štatistického úradu SR z 13. februára 2026 ukázal, že hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách za celý rok 2025 medziročne vzrástol len o 0,8 %. Ide o jedno z najnižších temp rastu za posledné desaťročia mimo výrazných krízových období, akými boli finančná kríza v roku 2009 alebo covidové obdobie.

Priemysel sa nám prepadol najviac v celej EÚ

Podľa prvých odhadov Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie, zverejnených 16. februára 2026, zaznamenalo Slovensko najväčší medzimesačný pokles priemyselnej produkcie v EÚ. Prepad bol o 4,9 %, nasledovalo nás Nemecko o 2,9 % a Španielsko o 2,6 %. Tento vývoj podčiarkuje výraznú závislosť slovenskej ekonomiky od nemeckej, keďže Nemecko je dlhodobo najväčším obchodným partnerom Slovenska a kľúčovým odberateľom slovenského exportu.

Priemyselná produkcia podľa Štatistického úradu SR v decembri 2025 medziročne klesla o 8,5 %. Je to najväčší mesačný prepad od decembra 2022. Za celý rok 2025 bola produkcia nižšia o 3,1 %, čím sa odvetvie vrátilo do mínusu po dvoch rokoch rastu. Útlm postihol takmer všetky kľúčové sektory, najmä automobilový priemysel a jeho subdodávateľov. Priemysel mal nižší výkon v 10 z 12 mesiacov roka 2025.

Živnostníci a maloobchod na kolenách

Podľa analýzy portálu FinStat zaniklo v minulom roku 7 708 firiem. Je to najväčšie číslo za posledných šesť rokov. Živností zaniklo historicky najviac, viac ako 66 000, zatiaľ čo vzniklo len okolo 42 000. Negatívny trend sa prejavil najmä v službách, stavebníctve a maloobchode, kde bol zaznamenaný najvyšší medziročný nárast zánikov firiem:

• Maloobchod – medziročný nárast o 31,2 %,
• Služby – medziročný nárast o 30,8 %,
• Stavebníctvo – medziročný nárast o 23,4 %.

Tento vývoj sa podľa portálu spája s doznievajúcimi efektmi konsolidačných opatrení, rastúcimi nákladmi a legislatívnymi zmenami.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sa vyjadrila pre portál Trend, že podniky intenzívne šetria: obmedzujú nábor, prepúšťajú, skracujú úväzky, znižujú benefity a odkladajú investície. Nesystémové konsolidačné kroky, rast nákladov práce a absencia prorastových reforiem zhoršujú podnikateľské prostredie. Ak sa situácia nezmení, hrozí odchod firiem do krajín s priaznivejšími podmienkami (najčastejšie Česko, Rakúsko alebo Maďarsko).

Lepšia konkurencieschopnosť je aj v Afrike

Slovensko sa zároveň prepadá v medzinárodných rebríčkoch konkurencieschopnosti. Podľa najnovšieho Globálneho indexu konkurencieschopnosti IMD dosiahlo Slovensko skóre len 42,8 bodu, čím zaostávame nielen za vyspelými ekonomikami, ale aj za viacerými rozvíjajúcimi sa krajinami. Predbehli nás napríklad africké štáty ako Botswana, Keňa či Ghana, ktoré v tomto rebríčku dosahujú lepšie výsledky.

Nachádzame sa na 63. mieste. Pre porovnanie, Česká republika je na 25. priečke. Oproti minulému roku si polepšila o 4 miesta. My sme sa, naopak, o 4 miesta prepadli.

Nočná mora menom konsolidácia

Kým firmy krachujú a priemysel stráca dych, verejné financie Slovenska sa rútia k neudržateľným deficitom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že bez zásadných konsolidačných opatrení by schodok verejných financií po roku 2026 presiahol 5 % HDP a do roku 2029 by mohol dosiahnuť až 6 % HDP, teda viac ako 9,6 miliardy eur.

Vláda však už teraz nedosahuje rozpočtové ciele a bez ráznych krokov v rokoch 2027 – 2028 hrozí ďalší prudký rast dlhu. Pre ekonomiku v súčasnom stave to bude znamenať ďalšie problémy.

Pozri aj:

Známy dlhoročný reťazec s desiatkami prevádzok krachuje. O prácu môže prísť až 200 ľudí