Ak sa dnes v našich končinách hovorí o investovaní, mnohí ľudia si predstavia byty, zlato, fondy či kryptomeny. Skrytý investičný potenciál sa pritom môže ukrývať v pomerne nenápadnej poľnohospodárskej pôde, ktorej hodnota stabilne rastie, no zároveň je v rámci európskych štatistík v porovnaní s inými krajinami lacná.
Kým v minulosti bola poľnohospodárska pôda považovaná za atraktívne vlastníctvo, dnes už ide skôr o prehliadané aktívum. Na problematiku upozornil portál Index.
Cena rastie
Podľa dostupných štatistík z Eurostatu vyplýva, že cena pôdy na Slovensku je jedna z najnižších v Európe. Kým priemerná suma sa na „starom kontinente“ pohybuje na úrovni okolo 15-tisíc eur za hektár, na Slovensku je to zhruba tretina (5 823 eur). Na druhej strane, jej nízka cena neznamená, že hodnota nerastie – práve naopak.
Z údajov Štatistického úradu SR počas uplynulých deviatich rokov cena konštantne stúpala a zdvojnásobila sa. Ako dodal Index, tempo jej rastu bolo podobné ako pri bratislavských bytoch. Ziskovosť S&P 500 či zlata však nedosiahla. Odborníci navyše predpokladajú, že v nastavenom trende by slovenská poľnohospodárska pôda mohla pokračovať aj naďalej.
Ako hlavný dôvod sa spomína to, že ide o obmedzený statok a s rastúcimi nárokmi na výživu sa bude zvyšovať jeho strategický význam. Priamoúmerne by teda mohol rásť záujem investorov či väčších skupín.
Prečo je u nás taká lacná?
Uvedené fakty pôsobia pomerne pozitívne a je prirodzené, že sa tu môže podsúvať otázka, prečo sme oproti našim susedom či európskemu priemeru pozadu. Ako prvý faktor portál uvádza nízku rentabilitu farmárov a družstiev, čo má vplyv na nižšie sumy za prenájom pre majiteľov pôdy. Slovenské zameranie je do veľkej miery smerované k plodinám s nižšou hodnotou.
Slovenský problém spočíva tiež v často zložitých majiteľských vzťahoch a štruktúrach. Na jednu parcelu totiž v priemere pripadá až dvanásť vlastníkov – takýto stav je v praxi zložitý a komplikuje efektívne narábanie s poľnohospodárskou pôdou, prípadne s jej predajom.
Nahlásiť chybu v článku