Po pozretí filmu sa medzi divákmi najčastejšie ozýva výčitka, že snímka má s knižnou predlohou len pramálo spoločného. V diskusných vláknach dokonca zaznela nelichotivá prezývka – podľa niektorých nejde ani tak o adaptáciu, ako skôr o erotickú fanfiction (typ fanúšikovskej fikcie, akú poznáme najmä z platforiem ako Wattpad, kde autor pracuje s cudzím svetom, no pretvára ho podľa vlastnej predstavivosti).
Práve tento uhol pohľadu sa však ukázal ako kľúčový. Recenzie sme si prečítali ešte pred návštevou kina, a tak sme do sály vstupovali s nastavením, že neuvidíme verné filmové stelesnenie románu Wuthering Heights od Emily Brontë.
Očakávaný film, o ktorom sme vás informovali ešte pred jeho premiérou, je skôr jeho voľnou interpretáciou. Z klasiky preberá motívy, emócie, základný dej a archetypy.
Tento prístup potvrdila aj režisérka Emerald Fennellová, keď zdôraznila, že názov filmu je na plagáte uvedený v úvodzovkách zámerne. Ako povedala: „Ide o to, že nie je možné vytvoriť filmovú adaptáciu pre takto nahustený a komplikovaný príbeh. A ja nemôžem tvrdiť, že vytváram Búrlivé výšiny. To nie je možné. Čo môžem povedať, je, že vytváram jednu verziu tohto príbehu.“
A práve v tejto polohe film prekvapivo funguje.
Dom, ktorý žije vlastným životom
Najsilnejšou stránkou filmu je bezpochyby jeho vizuálna stránka. Zábery vresovísk pôsobia snovo a jednotlivé kompozície potešia každého diváka s citom pre estetiku. Kamera pracuje pomaly, dovolí obrazom dýchať a často rozpráva viac než dialógy.
Osobitnú pozornosť si podľa nás zaslúži dom Edgara Lintona. Interiéry sú plnohodnotným rozprávačským nástrojom: farby, štýly a priestorové riešenia sa menia spolu s vývojom príbehu a so psychickým stavom postáv. Film sa s jednotlivými miestnosťami cielene pohráva, vytvára kontrasty a zvýrazňuje, v ktorej fáze tragédie sa práve nachádzame.
Domov Catherine zase pôsobí ako materializovaná predstava čitateľa – presne taký, aký si ho pamätáme z románu, hoci prechádza výraznou vizuálnou štylizáciou.
Potešia aj prepracované kostýmy, najmä ženské, ktoré sa vedome odkláňajú od striktného dobového realizmu. Tvorcovia zvolili mierne fantastický prístup, čím posilnili nadčasovosť príbehu. Výsledok nás podmanil.
Najväčším sklamaním pre nás bolo znázornenie Heathcliffa
Najväčším sklamaním filmu pre nás nebolo to, čo mnohí nazývajú lacnou erotikou – dekadentnej erotiky je vo filme podstatne menej, než pôvodne naznačil trailer – ale postava Heathcliffa.
Práve jeho vnútorný svet, preplnený pocitom krivdy a túžby po pomste, urobil z pôvodného románu nadčasovú klasiku. Emily Brontë dokázala až so zarážajúcou presnosťou zachytiť psychológiu ublíženého muža – tak presvedčivo, že sa literárni historici dodnes zamýšľajú nad tým, ako dokázala preniknúť tak hlboko do mužskej mysle.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku