V Iráne sa odohrávajú silné demonštrácie, ktorým predchádzala zhoršujúca sa ekonomická situácia v krajine. Účastníci protestov však čelia neprimerane tvrdým zásahom zo strany iránskych bezpečnostných síl.
Píše o tom The Guardian. Demonštrácie odštartovali iránski obchodníci po prudkej inflácii, výraznom zvyšovaní životných nákladov v Iráne a kolapse meny. Postupne sa ich zúčastňovali aj iní občania, ktorí volajú po zmene režimu. Protestuje sa minimálne v 78 mestách v Iráne.
Ľudskoprávni aktivisti však upozorňujú na zlú bezpečnostnú situáciu na zhromaždeniach a tvrdé zásahy bezpečnostných síl. Tie si podľa nich po paľbách vyžiadali už 20 obetí vrátane 3 detí. Zatknutých bolo dokopy až 990 ľudí. Najvyšší iránsky vodca Alí Chámeneí navyše účastníkov protestov nazval výtržníkmi.
Najnovšie sa proti Iránu pustil aj americký prezident Donald Trump, ktorý po únose venezuelského prezidenta Nicolása Madura varoval krajinu pred tvrdým zásahom, ak počas protestov zahynú ďalší účastníci.
Posledné veľké protesty sa v krajine odohrávali v roku 2022 po medializácii prípadu 22-ročnej Mahsy Amíníovej. Tú mala na smrť dobiť mravnostná polícia po obvineniach z nedodržiavania zákona o nosení hidžábu. Na protestoch po zásahoch bezpečnostných síl zahynuli stovky ľudí a takmer 20-tisíc zatkli.
Nahlásiť chybu v článku