Závislosť Maďarska na dodávkach energií z Ruska považuje 62 percent Maďarov za riskantnú. Podľa servera 24.hu to vyplýva z výsledkov reprezentatívneho prieskumu, ktorý v novembri uskutočnil Inštitút IDEA spoločne s Inštitútom pre politiku Energiaklub, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa prieskumu si 78 percent opýtaných uvedomuje maďarskú závislosť na ruských energiách, avšak nepovažuje ju nevyhnutne za jeden z najpálčivejších problémov v krajine. Takmer tretina dospelej populácie si myslí, že táto závislosť je vážnym problémom.
Časť obyvateľov by bola ochotná zaplatiť viac
Ak by to mohlo zmierniť energetickú závislosť Maďarska, necelá polovica opýtaných by bola ochotná zaplatiť o niečo viac za energiu, ktorú spotrebúva. Väčšina z nich by však akceptovala len symbolický nárast nákladov. V roku 2023 pochádzalo približne 70 percent ropy a 62 percent zemného plynu dovezeného do Maďarska priamo z Ruska.
Stretnutie maďarského premiéra Viktora Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v piatok v Moskve bolo Orbánovou vlastnou iniciatívou a nemožno ju vnímať ako diplomatický krok s mandátom Európskej únie. Podľa servera portfolio.hu to uviedla v Bruseli hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinhová, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
EK pripomína, že lídri členských krajín nemajú mandát konať v mene EÚ
Hovorkyňa dodala, že Komisia hodnotí každý krok v zahraničnej politike z toho hľadiska, do akej miery poslúži jednote EÚ a spoločne vypracovanému postoju k otázke ruskej agresie voči Ukrajine. „Postoj inštitúcií EÚ je nezmenený: lídri členských štátov nemôžu individuálne zastupovať EÚ v rokovaniach, ktoré ovplyvňujú spoločnú európsku zahraničnú politiku,“ uzavrela Pinhová.
Nahlásiť chybu v článku