Znie to paradoxne, no na rozdiel od ľudí by mnoho zvierat v prírode neprežilo, ak mohli využívať iba našich päť základných zmyslov. Preto sa u týchto vyvolených druhov vyvinuli špeciálne orgány a receptory, ktoré im pomáhajú pri navigácii, hľadaní potravy alebo obrane pred predátorom. Tieto „šieste zmysly“ sú preto ako nenahraditeľným zdrojom informácií pre zvieratá, tak aj unikátnymi objektami záujmu a výskumu zoológov, evolučných biológov, či genetikov.
správy od nás budete mať ako prví.
Hady – Teplotný senzor
Hady z rodiny štrkáčovitých, ktorá zahŕňa známe štrkáče alebo pytóny, sú vybavené špeciálnym infračerveným senzorom, ktorý im pomáha pri vyhľadávaní a identifikácii koristi v úplnej tme. Sú to jediné známe živočíchy s touto schopnosťou, čo z týchto hadov robí excelentných nočných predátorov.
Ryby – Tlakový senzor
Čík európsky je známy hlavne pre svojou výnimočnou citlivosťou na zmeny v tlaku v ovzduší. Dokážu ich zaregistrovať až s takou presnosťou, že sa v minulosti chovali ako domáce zvieratá kvôli predpovedaniu počasia.
Medúzy – Receptor rovnováhy
Keďže medúzy nemajú mozog ani miechu, sú nútené spoliehať sa na iné zdroje informácií o svete okolo nich. Z tohto dôvodu majú rebrovky jedinečné receptory rovnováhy, takzvané statocysty, ktoré ich informujú o tom, či sú otočené smerom ku dnu alebo ku hladine, a tiež im pomáhajú pri hľadaní potravy.
Pavúky – Mechanoreceptory
Okrem chemických senzorov a senzorických vláskov po celom tele majú pavúky aj viac ako 325 mechanoreceptorov na každej z ich ôsmych nôh. Tie im slúžia na snímanie mechanického tlaku na ich vonkajšiu kostru, z čoho dokážu odhadnúť veľkosť, váhu a druh tvora, ktorý sa im práve chytil do siete.
Žraloky – Elektroreceptory
Žraloky majú na hlavách špeciálne póry, vďaka ktorým majú schopnosť prijímať všetky elektrické impulzy generované pohybujúcimi sa živočíchmi v ich okolí. Tieto elektrické impulzy sú v morskej vode prenášané iónmi sodíka a chlóru a žraloky s ich pomocou dokážu vystopovať nič netušiacu korisť.
Vtákopysky – Elektroreceptory
Na rozdiel od žraloka, vtákopysk dokáže tieto receptory nasmerovať na konkrétne miesto vo svojom okolí. Majú ich na povrchu svojho zvláštneho zobáka a na rozdiel od predátorov ich využívajú na navigáciu v kalných a tmavých vodách. Vtákopysk je jediný známy cicavec, ktorý má túto schopnosť.
Holuby – Magnetoreceptory
O holuboch je už dlhú dobu známe, že majú schopnosť vnímať magnetické pole Zeme, no vedci iba nedávno zistili, ako to dokážu. Podľa nových zistení kódujú neuróny v ich mozgu informáciu o smere, polarite a intenzite magnetického poľa, pričom tieto informácie prijímajú zo stredného ucha.
Morské korytnačky – Magnetoreceptory
Podobne ako holuby, aj morské korytnačky sú vybavené receptormi, ktoré im umožňujú detegovať a analyzovať magnetické polia. Z týchto informácií si dokonca dokážu zostaviť magnetickú mapu určitej geografickej oblasti a pomocou nej sa potom v tejto oblasti pohybovať bez toho, aby sa stratili. To im umožňuje prekonávať obrovské vzdialenosti naprieč celým oceánom.
Delfíny – Echolokácia
Echolokácia je zrejme najznámejším šiestym zmyslom živočíšnej ríše. Delfíny dokážu do svojho okolia vydávať vysokofrekvenčné zvukové vlny, ktoré sa po kontakte s predmetom alebo objektom v prostredí od neho odrážajú späť k delfínovi, ktorý tieto zvuky vydával. Táto spätná väzba umožňuje delfínom vytvoriť si detailnú 3D mapu svojho okolia, v ktorej sa potom dokážu bezpečne pohybovať alebo loviť.
Netopiere – Echolokácia
Na rozdiel od všeobecného presvedčenia netopiere v skutočnosti nie sú slepé. Naopak, vidia takmer rovnako dobre ako ľudia. Avšak v úplnej tme, v ktorej zvyknú loviť, je takýto zrak takmer nepoužiteľný. Podobne ako delfíny využívajú echolokáciu ako radar, vďaka ktorému si vytvárajú dokonalý 3D portrét svojho okolia so všetkými živočíchmi, ktoré sa v ňom nachádzajú a ktoré potom môžu uloviť.
interez.sk (Erik Vlčák), futurism.com
Nahlásiť chybu v článku