Existujú tri základné typy týchto príbytkov: jaskynné domy vyhĺbené do útesov, ktoré môžu mať aj niekoľko poschodí; domy so zapusteným dvorom, vznikajúce prostredníctvom výkopov; a samostatné jaskynné obydlia, ktoré stoja nad úrovňou zeme.
správy od nás budete mať ako prví.
Obydlia Yaodong sú typické pre jednu oblasť — tzv. Sprašovú plošinu, najväčšiu sprašovú oblasť na svete. Aj na začiatku tohto storočia mali v týchto typoch obydlí žiť milióny ľudí. Podľa akademických zdrojov žilo v regióne s populáciou 40 miliónov mimo mestských oblastí v tomto type obydlia alebo jeho rôznych odnožiach približne 80 % obyvateľov, čo je podľa článku „ohromujúci počet ľudí, ľahko dosahujúci milióny“.
Sprašová oblasť plná jamových obydlí
Podľa portálu Britannica ide o oblasť položenú v priemernej nadmorskej výške okolo 1 200 metrov a jej rozloha presahuje 400 000 km². Rozprestiera sa v severocentrálnej Číne a zahŕňa časť provincií Šan-si, severného Henanu či východného Kan-su. Spraš tvoria jemné, vetrom nanesené žltkasté sedimenty, ktorých vrstvy majú priemernú hrúbku 50 až 80 metrov a úplne zakrývajú pôvodný reliéf podložia.
Obydlia tohto typu mali vzniknúť pre extrémne teplotné podmienky, ktoré v tejto oblasti panujú. Pre svoj špecifický a takmer šialený vzhľad patrí medzi najznámejšie dikengyuan, čo v preklade znamená „jamové nádvorie“.
Podľa Business Insider a údajov Lima Tai Weia, externého vedúceho pracovníka Východoázijského inštitútu na Národnej univerzite v Singapure, vedci tvrdia, že vznik tohto typu obydlia je prirodzeným prispôsobením sa drsnému podnebiu regiónu, kde sú dlhé, tuhé zimy a extrémne horúce letá.
Pôda je totiž sama osebe výborný tepelný izolant – v mnohom lepší, než najmodernejšie stavebné materiály. Jamové obydlia v lete udržiavajú chlad, v zime zase teplo. Ďalšou prednosťou je, že žltá spraš je tvárna, no zároveň pevná, pričom často drží pohromade aj bez dodatočnej opory.
Pri pohľade zboku by ste dediny možno ani nezbadali
Pri stavbe sa najprv vykope jama – budúce nádvorie – s dĺžkou až 12 metrov a hĺbkou 6 až 10 metrov. Do stien tohto načatého nádvoria sa následne vytesajú obytné miestnosti. Domy sa zoskupujú do zapustených dedín, ktoré zboku nie je možné vidieť. Povrch dosiahnu obyvatelia prostredníctvom vysekaného schodiska. Dažďovú vodu odvádzajú cez odpadový systém uprostred nádvorí, ktorý dosahuje hĺbku ďalších 4 až 5 metrov.
Podľa Architecture on the Road, nádvorie je po dokončení jediným zdrojom prirodzeného svetla.
Akademické zdroje uvádzajú, že tento spôsob výstavby má históriu dlhšiu ako 7000 rokov, konzervatívnejšie údaje hovoria o čísle 4000 rokov. Podľa vedcov publikujúcich v žurnále Heritage Science „pred 80. rokmi 20. storočia boli jaskynné domy v podstate jediným typom bývania pre obyvateľov Sprašovej plošiny“.
Napriek svojej jedinečnosti však tieto stavby čelia značným problémom pri zachovaní, čiastočne aj preto, že do zoznamu kultúrneho dedičstva boli zaradené až v roku 2011. Mnohé chátrajú, a preto sa pristúpilo k riešeniam, akými je modernizácia či prerobenie vyľudnených dedín za účelom turizmu.
A zaujímavosťou na záver je, že podľa Business Insider strávil v takomto dome istý čas dokonca čínsky prezident Si Ťin-pching. Bola to súčasť Mao Ce-tungovho hnutia „Sťahovanie sa na vidiek“, počas ktorého bola privilegovaná mládež vysielaná do týchto oblastí, aby si vyskúšala život roľníka.
Nahlásiť chybu v článku