Začiatkom roka Slovensko zaviedlo daň zo sladených nealkoholických nápojov. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) sa však niektorí výrobcovia sirupov snažia tomuto odvodu vyhnúť tým, že svoje produkty počas roka začali označovať ako výživové doplnky.
IFP uvádza, že „príkladom je jeden z ovocných sirupov, ktorého priemerná cena po označení za výživový doplnok klesla takmer o polovicu – na úroveň pred zavedením dane“. Tento trend postupne nasledovali aj ďalšie značky.
Zrejme obišli zákon
Inštitút upozorňuje, že hoci etikety týchto výrobkov formálne spĺňajú požiadavky potravinového informačného práva, existuje podozrenie, že nejde o výživové doplnky v zmysle legislatívnej definície. „To narúša konkurenciu a predstavuje fiškálne riziko pre rozpočet,“ dodáva IFP. Daň zo sladených nealkoholických nápojov však ani zďaleka nie je jediný spôsob, ako sa vláda snaží vytiahnuť peniaze navyše z peňaženiek Slovákov.
Poslankyňa Holečková z KDH prednedávnom upozornila, že vláda za posledné dva roky napríklad znížila daňový bonus na dieťa, znížila sporenie na dôchodok v druhom pilieri, zrušila štátne sviatky, zvýšila zdravotné aj sociálne odvody, zvýšila DPH na 23 percent, zvýšila daň z príjmu, zaviedla transakčnú daň, daň z cukru, daň z liehu, daň zo straty, daň z dividend, bankovú daň, zrušila rodičovský dôchodok, zvýšila DPH na potraviny, znížila možnosť odpočtu DPH či zdanila živnostníkov.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš na to v októbri reagoval, že konsolidácia musí byť „A je bolestivá. Žiadna konsolidácia nie je taká, že by nebolela ľudí,“ zdôraznil Tomáš.
Nahlásiť chybu v článku