Slovensko vstupuje do obdobia, keď sa naplno aktivujú všetky sankčné mechanizmy tzv. dlhovej brzdy. Úroveň verejného dlhu sa totiž podľa aktuálnej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nachádza v najvyššom sankčnom pásme a tento stav sa v najbližších rokoch nezmení. Ani v prípade, že by vláda pristúpila k razantnejšej konsolidácii. V praxi to znamená, že štát bude musieť plniť celý rad obmedzení a povinností, ktoré majú za cieľ stabilizovať verejné financie a posilniť fiškálnu disciplínu.
Fungovanie dlhovej brzdy je však výrazne ovplyvnené volebným cyklom. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje, že najprísnejšie sankcie sa neuplatňujú počas dvoch rokov po vyslovení dôvery novej vláde. Toto prechodné obdobie sa pre súčasný kabinet končí 22. novembra 2025, po ktorom sa automaticky aktivujú prísnejšie opatrenia.
Prejaví sa to už v závere tohto roka
Podľa RRZ sa verejný dlh Slovenska pohybuje na úrovni, ktorá z dlhodobej perspektívy ohrozuje fiškálnu udržateľnosť. Aj keby vláda pristúpila k šetreniu, trvalo by niekoľko rokov, kým by sa krajina dostala pod hranicu nižších sankčných pásiem.
Prvé konkrétne dôsledky dlhovej brzdy sa preto prejavia už v závere tohto roka. Od 22. novembra sa zmrazí rezerva vlády a predsedu vlády, pričom naďalej bude platiť aj sankcia zmrazených platov pre členov kabinetu. Vláda bude musieť zároveň pripraviť návrh opatrení na zníženie dlhu, ktorý predloží národnej rade. Zvyčajne sa tak deje na prelome novembra a decembra. Napriek tomu, že kabinet už predložil a parlament schválil rozpočet na rok 2025 pred týmto termínom, povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet sa tento rok ešte neuplatní.
Vláda však bude musieť podľa zákona požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Ide o jeden z najprísnejších nástrojov fiškálnej disciplíny, ktorý má zabezpečiť politickú zodpovednosť za vysoký dlh. Hoci zákon neurčuje presný termín, RRZ odporúča, aby tak urobila bezodkladne, najneskôr do konca roka 2025.
V roku 2026 sa budú prísne pravidlá uplatňovať v plnom rozsahu počas celého roka
Platí zmrazenie platov vlády aj vládnych rezerv, kabinet bude musieť znovu predložiť parlamentu opatrenia na zníženie dlhu a na jeseň návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu s nerastúcimi výdavkami. Po zverejnení údajov o výške dlhu za predchádzajúci rok, ktoré Štatistický úrad SR oznámi v apríli, bude vláda opäť povinná požiadať parlament o dôveru.
Volebný rok 2027 prinesie podobný scenár. Keďže voľby sa očakávajú na jeseň, je pravdepodobné, že súčasná vláda bude musieť ešte v októbri predložiť vyrovnaný rozpočet a po zverejnení jarnej správy Štatistického úradu aj požiadať o dôveru. Až po vytvorení novej vlády sa spustí nové dvojročné moratórium na najprísnejšie sankcie.
V praxi to znamená, že Slovensko čakajú tri roky fiškálnej disciplíny pod drobnohľadom dlhovej brzdy. Každoročné zmrazenie vládnych výdavkov a povinnosť predkladať vyrovnaný rozpočet budú mať zásadný vplyv na hospodárenie štátu i na možnosti vládnych investícií. Dlhodobé uvoľnenie týchto pravidiel je možné len v prípade, že sa verejný dlh zníži pod hranicu 55 % HDP. Čo podľa RRZ nie je realistické skôr než po roku 2028.
Ako konštatuje rozpočtová rada, dlhová brzda má chrániť verejné financie pred nezodpovedným politickým cyklom. Jej cieľom nie je brzdiť hospodárstvo, ale vytvárať tlak na vlády, aby prijímali rozhodnutia, ktoré sú dlhodobo udržateľné.
Nahlásiť chybu v článku