Leonarda da Vinci pozná celý svet už niekoľko desiatok generácií, najmä vďaka záhadnému úsmevu a pohľadu Mony Lisy. No teraz sa pozornosť vedcov a milovníkov umenia upriamila k inému dielu, ktoré v sebe ukrýva rovnako obrovské tajomstvo.
Už viac ako päť storočí sa ľudia pozerajú na Vitruviánskeho muža od slávneho Leonarda da Vinci s úžasom a s otázkami. Odborníci si totiž lámu hlavu nad tým, čo bolo maliarovým skutočným zámerom.
Podľa najnovších tvrdení britského odborníka Roryho Mac Sweeneyho sa odpoveď skrýva na mieste, kam sa väčšina historikov ani len nepozrela – v rozkroku samotného Vitruviánskeho muža, píše ScienceAlert.
Leonardo na Vinci nakreslil Vitruviánskeho muža v roku 1490. Kresba znázorňuje ideálne proporcie ľudského tela. Postava muža je v dvoch polohách vpísaná do kruhu a štvorca, sprevádzaná textom parafrázujúcim teóriu rímskeho staviteľa Vitruvia, ktorý tvrdil, že dokonalé ľudské telo by sa malo zmestiť do kruhu a štvorca. Kresba symbolizuje harmóniu, rozumnosť a spojenie človeka so svetom. Je považovaná za symbol humanizmu a renesančného myslenia.
Obraz sa nachádza v galérii Gallerie dell’Accademia v Benátkach, pričom sa vystavuje len zriedka.
Záhada je pravdepodobne vyriešená
Odborník tvrdí, že v tomto detaile objavil rovnostranný trojuholník – kľúč, ktorý by mohol vysvetliť maliarovu fascináciu dokonalou harmóniou ľudského tela.
Podľa neho da Vinci intuitívne zobrazil proporcie, ktoré presne zodpovedajú tzv. tetraedrickému pomeru 1,633. Tento matematický princíp však bol oficiálne formulovaný až o viac než štyri storočia neskôr, v roku 1917.
Znie to neuveriteľne, no da Vinci si už v 15. storočí zapisoval poznámky, ktoré akoby priamo naznačovali tento geometrický koncept: „Ak rozkročíte nohy a zdvihnete ruky natoľko, aby sa prsty dotýkali línie temena hlavy, priestor medzi nohami bude rovnostranný trojuholník,“ napísal da Vinci vo svojich poznámkach k Vitruviánskemu mužovi.
Zubár Rory Mac Sweeney preto verí, že da Vinci pochopil univerzálny princíp, ktorý sa opakuje naprieč prírodou – od tvarov kryštálov až po ľudskú anatómiu. Zaujímavé je, že rovnaký pomer 1,633 sa používa aj v modernej stomatológii, takzvaný Bonwillov trojuholník, ktorý definuje ideálnu polohu ľudskej čeľuste.
Viacerí odborníci s týmto vysvetlením nesúhlasia
Niektorí odborníci upozorňujú, že interpretácie Vitruviánskeho muža sa objavujú neustále a mnohé z nich balansujú na hrane medzi vedou a symbolizmom. No nemožno poprieť, že Mac Sweeneyho objav otvára fascinujúcu diskusiu o tom, ako hlboko dokázal da Vinci vidieť súvislosti medzi umením, vedou a prírodou. Či ide o skutočný prelom, alebo len o ďalšiu zaujímavú teóriu, tak zostáva otázne.
Nahlásiť chybu v článku