V Národnom archíve na pražskom Chodovci sa dvadsať rokov ukrývala obálka, ktorá vzbudzovala veľkú pozornosť. Obsahovala posledné slová prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka a dnes ju pred zrakom celého sveta otvorili.
Do archívu ju v roku 2005 odovzdal Antonín Sum, posledný osobný tajomník Jana Masaryka. Samotný list však má 88 rokov. Na obálke je dátum uloženia a poznámka „pečať do roku 2025“. Ten čas práve prišiel a dnes ju otvoril český prezident Petr Pavel.
Otvorenie obálky
Pri otváraní obálky bol spolu prezidentom prítomný aj Masarykov pravnuk Tomáš Kotík, riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček a viacerí historici, odborníci a pracovníci archívu. Samotnú obálku otvorila historička a následne začalo rýchle skúmanie originality a toho, či neobsahuje nejaké citlivé informácie. Väčšina listov bola napísaná v angličtine.
Obsah mal päť strán a ako sa ukázalo, list je autentický. Na začiatku bol odkaz od Antonína Suma, ktorý potvrdil, že ide o odkaz od Masaryka z jeho posledných dní. Podľa odborníkov však nejde o list, ale skôr o záznam a podľa prvotnej analýzy nepochádza z roku 1937, ale zrejme 1934, keď si Masaryk myslel, že umiera. Zaznamenáva Masarykove slová o jeho zdravotnom stave. Píše v ňom, ako by mal vyzerať jeho pohreb.
„Som chorý, vážne chorý. Je to koniec, ale nebojím sa. Budete pokračovať v práci. Viete ako, ale musíte byť opatrní. Viete, ako sa správať a nemusím Vám hovoriť nič viac. Som teraz skutočne neschopný,“ znel prvotný voľný preklad jedného z listov podľa Dagmar Hájkovej z Masarykovho ústavu a archívu Akadémie vied ČR
Je možné, že pri tom mohli byť aj iní ľudia, napríklad dcéra Alica alebo aj Edvard Beneš, lebo je to aj politické posolstvo, ako sa správať k ostatným obyvateľom mnohonárodného Československa. „Nemcom dajte, čo si zaslúžia, ale nie viac,“ povedal Masaryk. Slovenského politika Andreja Hlinku označil za hlupáka. Dôvodom bol jeho postoj k Maďarom, jeho syn Jan Masaryk ale dodal, že Hlinkovi treba odpustiť.
Masaryk hovorí v liste o Nemcoch ako o poctivých ľuďoch, ktorí však nemajú problém kradnúť. Ďalej hovorí, že s hlúpymi ľuďmi sa toho nedá veľa spraviť. Dodáva, že smrti sa netreba báť. Treba však dodať, že obálka si vyžaduje hlbšie skúmanie a až potom bude možné publikovať ucelenejší prehľad o obsahu.
Dokument presne pred dvadsiatimi rokmi odovzdal historikovi Jiřímu Křesťanovi z Národného archívu tajomník Jana Masaryka Antonín Sum s pokynom, aby bol otvorený až o dvadsať rokov. Tvrdil, že obsahuje slová prvého československého prezidenta, ktoré krátko pred smrťou nadiktoval svojmu synovi Janovi. Ten mal list až do svojej smrti v roku 1948. Všetky písomnosti po ňom prevzal jeho tajomník Antonín Sum, ktorý ich poslal do Škótska, kde ich mal na starosti Masarykov bývalý tajomník Lumír Soukup.
Po jeho smrti v roku 1991 sa celá zbierka písomností dostala opäť do rúk Sumovi, ktorý ju v roku 1996 odovzdal Národného archívu. Samotnú obálku si ponechal do roku 2005. Jej obsah údajne čítal, znepokojil ho a s vnučkami T. G. Masaryka sa vraj dohodli, že ju až do roku 2025 zapečatia. Sum zomrel v roku 2006, obsah obálky tak zrejme nikto zo žijúcich ľudí doteraz nepoznal.
_crop.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku