„Slovensko nie je na prichádzajúce klimatické výzvy dostatočne pripravené,“ konštatuje meteorológ a klimatológ Jozef Pecho. Napriek tomu, že máme vypracované strategické dokumenty, ich uplatňovanie v praxi je problematické a naráža na značné mantinely.
Výsledky nečinnosti krajiny, ktorá nie je pripravená znášať dôsledky zmien klímy, sú viditeľné už dnes. Priemerná ročná teplota vzduchu narastá, predlžuje sa letné obdobie, jari a jesene prakticky neexistujú. Sme svedkami extrémnych javov – vĺn horúčav, víchric, lesných požiarov alebo prívalových dažďov. Nie je vylúčené, že sa v našej oblasti v priebehu desiatich rokov začnú vyskytovať aj tornáda.
„Príprava krajiny na dôsledky zmeny klímy si vyžaduje dlhodobé, systematické a medziodborovo prepojené investície do zelenej infraštruktúry, revitalizácie krajiny, obnovy vodného režimu a posilnenia kapacít odborných inštitúcií,“ upozorňuje Pecho s tým, že významnou slabinou Slovenska je aj podcenenie úlohy vedy, výskumu a zberu dát, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne rozhodovanie.
V rozhovore pre interez opisuje zmeny, ktorými sme prešli a ktoré nás čakajú, vysvetľuje, aký zmysel má strieľanie do mračien, hovorí, čo si myslí o vedeckých experimentoch a prezrádza aj to, čoho sa najviac desí.
„Kľúčom je pochopiť, že ide nielen o environmentálnu výzvu, ale o existenčný problém pre modernú civilizáciu. Ak sa dokážeme ako spoločnosť zjednotiť na základe vedy, solidarity a dlhodobého strategického a udržateľného plánovania, stále máme šancu zmierniť tie najhoršie scenáre a dosahy,“ odkazuje.
Takmer dve desaťročia ste strávili odbornou prácou v hydrometeorológii. Vnímate zmeny, ktoré sa za ten čas udiali?
Áno, počas môjho pôsobenia v hydrometeorológii som mal možnosť detailne pozorovať, ako sa klimatický systém Slovenska mení nielen v štatistikách, ale aj v každodennom živote.
Ako sa to prejavuje ?
Tieto zmeny sú dnes už neprehliadnuteľné. Narastá priemerná ročná teplota vzduchu, predlžuje sa letné obdobie, skracuje jar a najmä jeseň a dochádza k častejšiemu výskytu extrémnych javov, ako sú vlny horúčav, suchá, silné víchrice, lesné požiare či prívalové dažde.
Najmarkantnejší je posun smerom k subtropickému typu klímy na juhu krajiny, ktorý v minulosti nebol typický pre mierne klimatické pásmo Slovenska. Tento posun je zdokumentovaný nielen meteorologickými meraniami, ale aj fenologickými pozorovaniami – napríklad skorším kvitnutím stromov či predčasným začiatkom vegetačného obdobia. Ide o dôsledok globálneho otepľovania, ktoré sa v našich podmienkach prejavuje so špecifickými regionálnymi črtami.
Tieto extrémy už neovplyvňujú len jednotlivé sektory, ale ohrozujú stabilitu infraštruktúry, bezpečnosť obyvateľstva a ekologickú stabilitu celej krajiny. Aj hydrologický režim Slovenska sa mení – zaznamenávame nepravidelnosť prietokov, nedostatok vody v pôde a zníženú schopnosť krajiny zadržiavať vodu. Tieto prejavy už nie sú budúcnosťou – sú realitou.
Už niekoľko rokov sa hovorí o suchých zimách, zrážky v lete sú ojedinelé. V oblasti viníc alebo ovocných sadov napriek tomu dochádza k „rozstrieľavaniu“ mračien. Má to negatívny vplyv na počasie?
Rozstrieľavanie mračien, respektíve „protiľadovcové“ opatrenia sú techniky, ktoré majú za cieľ znížiť pravdepodobnosť tvorby krupobitia aplikáciou generátora rázových vĺn. Používajú sa v niektorých regiónoch, predovšetkým v poľnohospodárskych oblastiach s vysokou hodnotou úrody.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- čo môže spôsobiť rozstrieľavanie mračien;
- aké extrémy nás čakajú v priebehu desiatich rokov;
- či sme pripravení na zmeny;
- ako štát chráni občanov pred klimatickou krízou;
- ako nám môžu pokusy vedcov uškodiť;
- či má nádej.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nahlásiť chybu v článku