“Sorošova bábka”, či “prostitútka z Kanady”. Slovenské političky čelia vulgárnym útokom, následné súdy trvajú roky

Ženy pôsobiace vo verejnom živote, respektíve v politike, zvyknú byť terčom osobných útokov a kritiky, ktoré sa skôr ako na ich činnosť zameriavanú na súkromie, vzhľad alebo rodinu. Ataky založené na opakovaných frázach, označovaniach, alebo nálepkách sa na Slovensku stali spôsobom politickej rivality. 

Bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová pre interez uviedla, že takéto správanie súvisí s vulgarizáciou nielen politickej scény, ale aj celej spoločnosti, s jej radikalizáciou a útokmi, ktoré zaplavili sociálne siete. „Viaceré krajiny takéto útočné a nenávistné slovné vyjadrenia kvalifikujú ako právoplatný trestný čin, aj tie v okolí Slovenska. Sloboda slova sa nerovná útokom a nenávisti,“ upozornila.

Jednou z političiek, ktoré sú dlhé roky pod paľbou politických oponentov, ale aj osôb na sociálnych sieťach, či dokonca už aj v bežnom živote, je Lucia Ďuriš Nicholsonová. Tá sa 18. februára po siedmich rokoch postaví pred súd, aby, ako uviedla na sociálnej sieti, očistila svoje meno.

Odoláva útokom

V roku 2018 sa vtedajší nezaradený poslanec Peter Marček postavil pred kamery a na tlačovej konferencii rozprával o tom, že Lucia Ďuriš Nicholsonová je údajne prostitútka.

Odvolával sa na report, ktorý na sociálnej sieti zverejnil exsiskár Pavol Forisch. V tom sa písalo, pod hlavičkou kanadskej polície, že Ďuriš Nicholsonovú zadržali v súvislosti s obchodom s bielym mäsom. Tento, už na prvý pohľad falzifikát, sa začal šíriť konšpiračnými webmi a jeho obsah prevzali aj niektorí z politikov.

„Hoax zdieľali tisíce ľudí. Proruský exposlanec Marček si v budove NR SR zvolal tlačovku, na ktorej mával falošným dokumentom a kričal, že podpredsedníčka parlamentu je bývalá štetka. TA3 to vysielala naživo. Kanadská polícia to dementovala. Ja som to dementovala. Podala som trestné oznámenie, ktoré vyšetrovateľ zmietol zo stola. Skutok sa nestal,“ píše bývalá europoslankyňa a dodáva, že na Marčeka podala žalobu na ochranu osobnosti.

Na vytýčenie pojednávania čakala sedem rokov. Počas nich, ako sama priznáva, čelila urážkam za niečo, čo nikdy neurobila. „Vždy, keď nejaký opozičný politik alebo liberálny novinár radostne volá po spájaní spoločnosti, pýtam sa, ako si asi predstavuje spájanie so suterénom. So zlom. S nenávisťou. 18. februára sa postavím pred súd. Neprestanem bojovať, kým nezvíťazím. Nad suterénom. Nad zlom. Nad Marčekom. Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí,“ uzatvorila.