Bez rozprávky Juraja Jakubiska by sme si vianočné sviatky azda ani nevedeli predstaviť. Už budúci rok rozprávková Perinbaba oslávi neuveriteľnú štyridsiatku a aj po takom dlhom čase, o pozadí jej vzniku mnohí jej fanúšikovia všetko nevedia.
Perinbaba dorazila do kín v roku 1985 a vznikala aj vďaka podpore zo zahraničia. Hovoríme pritom nielen o hereckej, ale najmä o finančnej podpore. Aj keď teda všetci o Perinbabe vďaka jej režisérovi a mieste nakrúcania hovoria ako o slovenskom diele, v skutočnosti ide o československo-západonemecko-taliansko-rakúsku koprodukciu. A boli to práve Nemci, kto Jakubiskovi poskytol značnú časť financií na nakrútenie rozprávky, bez ktorej si Vianoce ani nedokážeme predstaviť.
Traja Jakubkovia
No a keďže Nemci na Perinbabu nemálo prispeli, Jakubiskovi tak trošku menili plány. To sa stalo napríklad aj pri obsadzovaní hlavných hrdinov filmu. Chceli tam totiž mať svojho hereckého zástupcu a dnes už zosnulému režisérovi Perinbaby zmarili zmýšľaný plán.
Jakubisko totiž mal už dávno vytipovaného hereckého predstaviteľa dospelého Jakuba a s Tobiasom Hoeslom, ktorý ho napokon stvárnil, najprv vôbec nepočítal. Prekvapí vás ale, koho v úlohe Jakuba pôvodne režisér chcel.
Nemeckého herca presadil Slovák
Postavu Jakuba si zahrali celkovo traja herci – najskôr to bol Vlastimil Drbal, neskôr v pár scénach ho stvárnil Emanuel Hason a dospelého Jakuba si zahral spomínaný Hoesl. Ak by ale nemecká strana produkcie nezasiahla, dospelého Jakuba si mal zahrať spevák Peter Nagy!
Sám spevák to potvrdil už dávnejšie v relácii 3 pódiá na obrazovkách RTVS (dnes STVR). Za presadením nemeckého herca stál pritom producent pochádzajúci zo Slovenska, Ján Mojto, ktorý na Západ emigroval koncom 60. rokov 20. storočia. Rozhodnutie presadiť Hoesla neľutuje. „Určite som povedal, že to tak musí byť. Doteraz si myslím, že ten nemecký herec to nepokazil,“ povedal magazínu Plus 7 dní Mojto v septembri 2020.
Mojto pritom patrí medzi najvplyvnejších európskych filmových producentov, ktorý stál za snímkami ako Pád Tretej ríše, Bedári, či Životy tých druhých.
Nahlásiť chybu v článku